Správa o stave podnikateľského prostredia na Slovensku

Vážené dámy, vážení páni,

prajem Vám všetkým príjemné predpoludnie a zároveň Vás vítam na slávnostnej časti výročného snemu Združenia podnikateľov Slovenska. Dovoľte mi, aby som najprv predstavil našich vzácnych hostí. A začnem našimi hosťami zo zahraničia (hovorím síce zahraničie, ale my ich tak trochu stále považujeme za svojich):

Je mi cťou, že medzi nami môžem privítať:
Jeho Excelenciu, veľvyslankyňu Českej republiky v Slovenskej republike, pani Líviu Klausovú,
Laureáta Výročnej ceny ZPS za rok 2013, pána prezidenta Václava Klausa,
pána Martina Slaného, ekonomického riaditeľa Inštitútu Václava Klausa

Ďalej mi dovoľte privítať zástupcov niekoľkých sektorov slovenskej spoločnosti:

Vládu SR na našom stretnutí zastupuje:
pán František Palko, štátny tajomník Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

Prišli medzi nás taktiež predstavitelia parlamentných politických strán a zároveň NR SR:
pán Radoslav Procházka, predseda strany Sieť,
pán Richard Sulík, predseda strany SaS a zároveň poslanec EP,
pán Ivan Švejna, podpredseda strany Most-Híd,

Spriaznené podnikateľské organizácie zastupujú:
pán Stanislav Čižmárik, prezident Slovenského živnostenského zväzu
pani Viola Kromerová, tajomníčka Slovenského živnostenského zväzu

Ďalej medzi nás zavítala laureátka nášho Výročného ocenenia z uplynulých rokov, ktorou je:
pani Elena Kohútiková, viceprezidentka VÚB banky

V neposlednom rade vítam aj všetky delegátky a delegátov snemu ZPS.

Úvod
Na predchádzajúcom Sneme Združenia podnikateľov Slovenska v novembri 2014 sme si pripomenuli 25 rokov existencie združenia, prvého združenia podnikateľov po roku 1989. Pri tej príležitosti sme si pripomenuli 25 rokov našej nepretržitej obhajoby priaznivého podnikateľského prostredia pre všetkých podnikateľov, teda nielen pre členov ZPS, presadzovania ochrany súkromného vlastníctva, ekonomiky bez zbytočných zásahov štátu a právneho štátu s jednoduchou legislatívou.

Kľúčové problémy podnikateľského prostredia v súčasnosti
Pri hodnotení súčasného stavu podnikateľského prostredia u nás sa názory politikov a podnikateľov väčšinou diametrálne rozchádzajú. A zrejme tomu nebude inak ani v tomto prípade. Vláda je presvedčená, že robí všetko, čo je v jej silách, v prospech slovenskej ekonomiky. Podnikatelia, ktorí cítia dopady jej konkrétnych opatrení na vlastnej koži, to väčšinou vidia úplne opačne.

Kvalitu podnikateľského prostredia sa snažia merať rôzne celosvetové indexy a na základe toho zostavovať rebríčky jednotlivých krajín. Najznámejším je zrejme rebríček Doing Business Svetovej banky, ale ostro sledované sú aj tzv. Indexy ekonomickej slobody. A z porovnávaní vychádza, že zatiaľ čo iné krajiny sa zlepšovali, u nás sa podnikateľské prostredie za posledné roky zhoršovalo alebo sme prinajlepšom stagnovali. Aj keď každá slovenská vláda za posledných desať rokov mala zlepšovanie podnikateľského prostredia v programe – súčasná má dokonca ambíciu dostať nás do top 20 krajín v Doing Business – v praxi sme často svedkami opaku.

Primárnym podkladom pre naše hodnotenie podnikateľského prostredia však nie sú nijaké celosvetové rebríčky či indexy, ale sú to - predovšetkým a najmä - skúsenosti a názory našich členov či skúsenosti a názory širšej podnikateľskej obce. Dovoľte mi, aby som Vám ich teraz v zostručnenej podobe predostrel. A budem sa zaoberať štyrmi kľúčovými problémami, ktoré z hľadiska stavu podnikateľského prostredia na Slovensku považujeme za najzásadnejšie.

Problém číslo 1: Nerovnaký prístup a selektívna politika
Za jeden z hlavným problémov považujeme nerovnaký prístup vlády k podnikom a podnikateľom, selektívnu podporu vybraných podnikateľských subjektov alebo odvetví z prostriedkov daňových poplatníkov. Vláda zvýhodňuje vybrané firmy, odvetvia, či segmenty ekonomiky. Už chronický je tento problém v prípade veľkých zahraničných investorov, medzi preferované boli najnovšie zaradené aj tzv. start upy, teda začínajúci podnikatelia. Zahraničným investorom vláda dáva investičné stimuly, úľavy na daniach, či narýchlo kvôli nim mení legislatívu, zrýchľuje tradične až zúfalo pomalé administratívne procesy, čoho najčerstvejšou ilustráciou je účelová turbo zmena stavebného zákona kvôli automobilke Jaguár. Rovnako nesystémový prístup vláda uplatňuje aj v prípade začínajúcich podnikateľov. Okrem priamej finančnej podpory pre nich vytvára „skleníkové“ podmienky, keď ich oslobodzuje od povinností, platenia daní a odvodov a zjednodušuje im podmienky pre podnikanie, čím sa len zvyšujú deformácie podnikateľského prostredia, keď jedni sú neopodstatnene zvýhodňovaní a iní rovnako neopodstatnene diskriminovaní. O čo horšie je podnikateľské prostredie pre všetkých, o to viac sa vláda snaží urobiť si alibi tým, že selektívne rozdáva zvýhodnenia a úľavy vybraným firmám či odvetviam.

Problém nerovnakého prístupu vlády k podnikateľom má potom aj inú rovinu. Veľká väčšina podnikateľov, vrátane tých malých a stredných, ktorá od štátu nikdy nič nedostala, musí naopak na svojich pleciach znášať neustále zhoršovanie podmienok pre podnikanie. Táto väčšina je potom svedkom toho ako si zopár podnikateľov s tými správnymi kontaktami za nie práve transparentných podmienok dokáže presmerovať finančné toky k sebe a účelovo meniť zákony vo svoj vlastný prospech. Naopak, väčšina podnikateľov a firiem finančnú podporu od štátu ani neočakáva, úplne by im stačilo, keby im štát prestal neustále meniť pravidlá hry a keby im dal pokoj.

Preto zásadne odmietame selektívnu podporu vybraných podnikateľských subjektov alebo odvetví z prostriedkov daňových poplatníkov a zároveň vyzývame vládu k návratu k princípu rovnosti pred zákonom všetkých podnikov a podnikateľov a k jeho dôslednému uplatňovaniu v praxi.

Problém číslo 2: Legislatívny rámec pre podnikanie je škandál
Z uvedeného logicky vyplýva ďalší zásadný problém podnikateľského prostredia u nás: existujúci legislatívny rámec pre podnikanie, vrátane procesu schvaľovania legislatívy, považujeme doslova za škandál.

Medzi najväčšie hriechy patrí až nezmyselne vysoký počet prijímaných zákonov, ktorých každý rok pribudne niekoľko sto. Kvantita je jednoznačne na úkor kvality. Návrhy zákonov nie sú dostatočne konzultované s dotknutými subjektami, dopady na podnikanie sa prepočítavajú buď čisto formálne alebo vôbec. Žiadnou výnimkou nie sú tzv. turbonovely, ktoré zmeny pravidiel pretlačia doslova za pár dní. A už chronickým problémom sú tzv. nepriame novely, keď sa cez zmeny jedného zákona zásadne mení iný nesúvisiaci zákon. Samostatnou kapitolou sú taktiež tzv. poslanecké návrhy zákonov, ktoré do neho často v posledných štádiách schvaľovania zákona vnášajú zásadné zmeny, dosah ktorých sa často ukáže až s odstupom času.
Tento „systém“ nemôže vyprodukovať nič iné len množstvo nezmyselných, nelogických, duplicitných, nereálnych, zbytočných, či navzájom si odporujúcich povinností. Dovoľte mi za všetky uviesť aspoň štyri príklady z funkčného obdobia súčasnej vlády.

1. zákon o ochrane osobných údajov: ešte v roku 2013 bola schválená rozsiahla novela tohto zákona, ktorá priniesla komplikovanú registráciu informačných systémov, poplatky za ňu, povinnosť absolvovať skúšky na Úrade na ochranu osobných údajov pre tzv. zodpovedné osoby, či pokuty pre firmy tisíc až 300 tis. Eur. Ide až o učebnicový príklad ukladania nadmerných administratívnych povinností a zvyšovania nákladov bez adekvátneho zlepšenia ochrany osobných údajov. Na úrovni EÚ sa len diskutovalo o reforme EÚ legislatívy na ochranu osobných údajov, ale náš Úrad iniciatívne ešte len diskutované zmeny premietol do rozsiahlej novely zákona. Problém sa neskôr ďalšou novelou podarilo zmierniť, no mnoho problematických ustanovení v ňom pretrvalo dodnes.

2. pracovná zdravotná služba: od tohto roka majú všetky firmy, ktoré majú zamestnanca, povinnosť zabezpečiť ju aj pre zamestnancov v tzv. prvej alebo druhej pracovnej kategórii (účtovníčky, administratívni pracovníci). Týka sa to aj jednoosobovej eseročky, v ktorej sa jej majiteľ zamestnal, aj firmy, ktorá zamestnáva len dohodárov, aj živnostníka, ktorý má čo i len jedného zamestnanca. Podľa ministerstva zdravotníctva dôvodom zmien je smernica EK. Podľa nej zamestnávateľ musí zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu pre všetkých zamestnancov a to bez ohľadu na kategóriu práce.

3. priama trestnoprávna zodpovednosť firiem: bola schválená pred niekoľkými týždňami. Má ísť o bič na nepoctivých podnikateľov a firmy, ktoré robia dlhy, podvádzajú či klamú. Zavádza sa ním „trest smrti“ pre firmy, ktorým zrušenie firmy de facto je. Od januára 2016 bude napr. za neodvádzanie daní hroziť až zrušenie firmy a jej majiteľom 12-ročné väzenie (porovnajte si prosím výšku tohto trestu so sadzbami napríklad za vraždu).

Proti prijatiu tohto zákona protestovali všetky zamestnávateľské a podnikateľské združenia na Slovensku. Viac ako 5 rokov u nás už existovala tzv. nepravá trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb. Slovensko však bolo roky pod medzinárodným tlakom, v tomto prípade  Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, pretože v jej rámci sme boli poslednou krajinou, ktorá priamu trestnoprávna zodpovednosť firiem nemala uzákonenú, Podľa nás predstavuje riziko najmä kvôli možnosti zneužitia tejto právnej normy na kriminalizáciu až zničenie prípadných „nepohodlných“ podnikateľov.

4. zavedenie tzv. transférového oceňovania aj pre domáce spriaznené osoby:
V rámci boja proti daňovým únikom obchodné a finančné transakcie medzi ekonomicky, personálne alebo inak prepojenými osobami najnovšie podliehajú novým povinnostiam súvisiacimi so zavedením tzv. transférového oceňovania. Patria medzi ne povinnosť sledovať ceny kontrolovaných transakcií, vrátane cien za poskytnuté služby, pôžičky a úvery, sledovať nakoľko sa odlišujú od trhových cien, porovnávať ich metódami stanovenými zákonom a hlavne viesť o tom dokumentáciu. Potenciálna administratívna záťaž, ktorá s týchto povinností vyplýva, je enormná. Verejné rozhorčenie zatiaľ nespôsobila len z toho dôvodu, že ide o pomerne novú vec, ktorej sa kontrolné orgány začínajú venovať len v tomto období.

Zdrojom princípov transférového oceňovania je opäť medzinárodná organizácia, v tomto prípade sú to opäť dohody OECD, ktoré sa týkajú transférového oceňovania pre nadnárodné spoločnosti a správu daní.

Spoločnou črtou uvedených príkladov, že ide o zbytočnú reguláciu. Jej zavedenie nijako neprispieva k dosiahnutiu deklarovaných cieľov, jej zrušenie neznamená dramatické zhoršenie v regulovanej oblasti. Preto medzi naše priority patrí snaha zefektívniť boj proti nezmyselnej a nepotrebnej regulácii. Z agendy lepšej regulácie odporúčame urobiť skutočnú prioritu vlády jej vyčlenením do pôsobnosti podpredsedu vlády pre lepšiu reguláciu a vytvorením nezávislej Rady pre lepšiu reguláciu.

Problém číslo 3: Postupný presun rozhodovania o parametroch podnikateľského prostredia na medzinárodnú úroveň.

Všetky štyri uvedené príklady nedomysleného obmedzovania podnikateľských slobôd sú motivované, či priamo vynucované medzinárodnými organizáciami (EÚ a OECD). Ak by sme sa pozreli na Zákonník práce a pracovno-právnu legislatívu vôbec, zistili by sme, že mnohé ich ustanovenia sú priamo inšpirované medzinárodnými dohovormi MOP.

To, čoho sme svedkami – a považujeme to za tretí kľúčový problém - je postupný  presun rozhodovania o parametroch podnikateľského prostredia na medzinárodnú úroveň. Dochádza k explicitnému presunu kompetencií, s ktorými môžeme alebo nemusíme súhlasiť, ako napr. v prípade, keď sme sa vzdali menovej politiky v prospech ECB alebo v súčasnosti, keď sa postupne vzdávame rozpočtovej politiky v prospech EK. K zásadnému odporu by sme sa mali zmobilizovať pri skrytom presune kompetencií, ktoré nominálne zostávajú v rukách našich zástupcov, ale v praxi títo čoraz viac robia len poštárov rozhodnutí urobených inde než na Úrade vlády či v NR SR, pričom naše možnosti ovplyvniť tieto rozhodnutia sú obmedzené. Pripomeniem 4 príklady: PZS, OOÚ, TZPO, TO.

Preto vôbec prvou prioritou ZPS pre rok 2016 je požiadavka obmedzovať nedomyslené zásahy do slobody podnikania, často zavádzané pod zámienkou ochrany spotrebiteľa, ochrany životného prostredia, ochrany zamestnancov, či pozitívnej diskriminácie a čeliť nátlaku medzinárodných organizácií, ktoré obmedzenia slobody podnikania presadzujú často pod hrozbou sankcií. A k tomu, najmä kvôli mimoriadne intenzívnej legislatívnej činnosti EÚ, sme pridali ešte jednu prioritu špeciálne v kontexte EÚ: zakázať nadprácu úradníkov pri preberaní legislatívy Európskej únie, ak by to malo poškodiť slovenské podnikateľské prostredie.

Problém číslo 4: Nereformovaný verejný sektor, ktorý je bremenom.

Štvrtým a posledným problémom, ktorý chcem spomenúť, je nemoderný a nereformovaný verejný sektor. Ten je pre podnikateľov synonymom pre vyššie dane, viac obťažovania zo strany úradov, katastrofálne pomalé súdy a od praxe odtrhnuté školy.

V súčasnosti vo všetkých médiách beží masívna reklamná kampaň, ktorá nám prináša radostné zvesti – informuje nás, čo všetko vzniklo vďaka EÚ fondom z rôznych operačných programov. Žartovné je, že zrejme podľa nejakých pravidiel tieto prostriedky na reklamu treba minúť teraz. V mnohých prípadoch totiž propagované blahodarné účinky ešte nestihli nastať, pretože realizácia projektov mešká. A tak ak chcete napr. vyskúšať niektoré z propagovaných služieb z eurofondov údajne zmodernizovaného verejného sektora, takmer nič nefunguje.  Keby aj áno, podľa nás len zmodernizovanie komunikačných kanálov či riadiacich procesov nestačí. Náš verejný sektor potrebuje oveľa zásadnejšiu zmenu.

Mala by byť založená na nasledujúcich cieľoch, ktoré máme taktiež zaradené medzi prioritami na rok 2016:

Zoštíhliť verejný sektor, znížiť rozsah ním poskytovaných služieb, racionalizovať jeho štruktúru, vrátane regionálnej a miestnej samosprávy; znižovať verejné výdavky.

Naša vízia verejného sektora je postavená na jednoduchých princípoch: robiť menej za menej peňazí, zbytočne nezasahovať, vytvárať stabilné a predvídateľné pravidlá a zbytočne nezvyšovať náklady na podnikanie. V neposlednom rade treba zásadne obmedziť zneužívanie sociálneho systému. Vyplácanie dávok bez práce posilňuje u ich prijímateľov závislosť na podpore a udržiava ich v pasci chudoby. Podmieniť vyplácanie sociálnych dávok prácou a minimálnou dobou prispievania do systému.

Pozitíva

Vážené dámy a vážení páni. Aby sme nehovorili len o problémoch, dovoľte mi v záverečnej časti môjho vystúpenia uviesť aj niektoré pozitíva. Uvediem tri z nich.

Po prvé, k pozitívam môžeme zaradiť zmeny v tzv. prvom pilieri dôchodkového systému, ktorý je plne financovaný z daní. Podľa oficiálnych projekcií porastú verejné výdavky SR spojené so starnutím populácie do roku 2060 piatym najrýchlejším tempom v EÚ. Na tejto pôde nemusím pripomínať, že neexistuje iný zdroj financovania verejných výdavkov než zisk, ktorý však najprv súkromný sektor musí vytvoriť. Preto vítame každú zmenu, ktorá znižuje nároky na verejné financie v budúcnosti, pretože zároveň znižuje aj tlak na dodatočné zdaňovanie ziskov a zaťažovanie príjmov odvodmi. Za opatrenie presne v tomto duchu považujeme reformu systému výsluhových dôchodkov ozbrojených zložiek z roku 2013, najmä zvýšenie počtu odslúžených rokov potrebných na priznanie výsluhového dôchodku. Táto reforma bola na stole počas niekoľkých predchádzajúcich vlád, no nikdy sa ju kvôli intenzívnemu odporu dotknutých nepodarilo zrealizovať. Ak vláda jednej strany prináša so sebou mnohé riziká, toto je príklad, že môže prekvapujúco vyprodukovať aj niektoré pozitíva.

Po druhé, za veľmi pozitívne považujeme aj niektoré zmeny v procese schvaľovania legislatívy, ktoré môžu priniesť kvalitnejšie zákony v budúcnosti. Predovšetkým bola upravená jednotná metodika pre posudzovanie vplyvov prijímanej legislatívy, ktorá sa začne uplatňovať od budúceho roka. Dlhodobo voláme po tom, aby vláda navrhovala a parlament schvaľoval zákony s tým, že budú doložené a prepočítané náklady na ekonomiku. Takáto povinnosť existuje už aj dnes, avšak je len formálne, na papieri. Často predkladatelia uvádzajú, že predkladaný návrh nemá dopad na náklady napriek tomu, že vieme, že dopad má. (OOÚ)  Metodika ukladá predkladateľom pripojiť základný prepočet dopadov už v štádiu legislatívneho zámeru.

Taktiež veľmi vítame založenie Centra lepšej regulácie v rámci Agentúry Slovak Business Agency, ktorá je výsledkom spolupráce: 1. ZPS a SŽS, ktoré dlhodobo vznik takýchto analytických kapacít požadovali, 2. Ministerstva hospodárstva SR, ktoré  týmto návrhom dalo zelenú a napokon 3. vedenia agentúry SBA, ktoré ich začína realizovať. Po dobudovaní Centra lepšej regulácie to bude po prvýkrát, čo bude 20 expertov vo verejnom sektore platených za účelom počítania dopadov prijímanej a prijatej legislatívy na podnikanie, testovanie vplyvov právnych predpisov a materiálov nelegislatívnej povahy.

V tomto balíku zmien oceňujeme taktiež novelu rokovacieho poriadku NR SR, ktorá mierne obmedzuje manévrovací priestor poslancov pri podávaní a schvaľovaní tzv. poslaneckých noviel a znemožňuje podávať také pozmeňovacie návrhy, ktoré obsahujú nepriame novely iných zákonov.

Po tretie, pozitívne hodnotíme taktiež postoje vlády vo vzťahu k aktuálnej migračnej kríze. Nepovažujeme ich za populistické, ale naopak za zodpovedné. Za až nepochopiteľné zato považujeme postoje niektorých veľkých členských krajín EÚ, na čele s Nemeckom. To najprv presadzovalo politiku otvorenej náruče, potom prešlo k politike privretej náruče a najnovšie uvažuje o pribuchnutí dverí. Netreba dodávať, že všetky tieto postoje, či ich zmeny, zásadne ovplyvňujú iné krajiny.

Navyše, v súčasných diskusiách o migračnej politike EÚ podľa nás dochádza k nesprávnemu stotožňovaniu medzi migráciou a súčasnou migračnou vlnou. Zatiaľ čo migrácia je prirodzený jav, najnovšia mohutná migračná vlna nie. K migračnej vlne rozhodne nemožno pristupovať ako k obyčajnej migrácii. Jej nezvládnutie a následný rýchly masívny zásah do štruktúry obyvateľstva môže mať závažné negatívne dôsledky pre všetky krajiny EÚ, vrátane Slovenska, ktoré sa navyše doteraz nedokázalo vysporiadať s problémom integrácie rómskeho obyvateľstva.

Nachádzame sa v paradoxnej situácii. Na jednej strane je tu tlak na Slovensko, aby sa otvorilo masívnemu prílivu prípadných prisťahovalcov, najmä z  krajín postihnutých vojnovým konfliktom. Na strane druhej tu máme veľmi prísny režim udeľovania pracovných povolení pre občanov z krajín nášho regiónu ako je Ukrajina či Srbsko. Kvôli tomu slovenskí podnikatelia a slovenské firmy, pociťujúce nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, nemajú možnosť  „siahnuť“ po občanoch z krajín, ktoré sú nám kultúrne i mentálne blízke. Odporúčame preto vláde, aby zotrvala na doterajšom postoji pokiaľ ide o diskusiu o utečencoch na úrovni EÚ a zároveň podnikla rozhodné kroky na uvoľnenie režimu udeľovania pracovných povolení z nám blízkych krajín.

Záver

Vážené delegátky a delegáti Snemu ZPS, milí hostia. Dovoľte mi na záver vrátiť sa o niekoľko dní naspäť, keď sme si práve pred desiatimi dňami pripomenuli významný medzník v našich moderných dejinách, 17. november. Vtedy sme sa asi všetci bez výnimky domnievali, že ide - bez akejkoľvek pochybnosti - o najväčší historický zlom, aký sme mali možnosť počas nášho života zažiť. Veď čo už môže byť väčšie než zažiť kolaps komunizmu a centrálne plánovanej ekonomiky, ktoré celé desaťročia vyzerali tak, že v nich budeme odsúdení žiť na večné časy? Postupne sa ale začalo ukazovať, že sme sa zrejme mýlili.

Zmeny v regióne strednej a východnej Európy boli vystriedané nemenej zásadnými zmenami v iných častiach sveta: mali sme možnosť sledovať ekonomický nástup krajín ako Brazília, India či Čína, čoraz zreteľnejší pokles významu západnej Európy, finančnú krízu, dlhovú krízu, „grécku“ krízu či krízu eura, destabilizáciu časti arabského sveta, terorizmus, vojny a napokon masy obyvateľstva, ktoré sa dali do pohybu počas najnovšej migračnej vlny smerujúcej do niekoľkých krajín západnej Európy. To všetko sme nielen sledovali. To všetko má na nás, na náš život, na našu spoločnosť a ekonomiku, zásadný dopad. Svet sa zásadne mení pred našimi očami. A bohužiaľ, nemám ten pocit, že k lepšiemu. Po roku 2007 sme svedkami opätovného globálneho príklonu k regulácii, návratu k  politike zasahovania do ekonomiky, rôznym formám protekcionizmu. Narastá iracionalita politiky, ktorá pre podnikanie produkuje pravidlá čoraz viac odtrhnuté od reality. Z hospodárskej politiky – aby som urobil premostenie na prednášku Prof. Klausa – sa stále viac vytráca zdravý rozum. A namiesto riešenia problémov diplomatickou cestou sa do medzinárodnej politiky vrátil princíp použitia sily.

Pre podnikateľov to znamená enormný nárast neistoty – politickej i ekonomickej – ktorá sa premieta do enormného nárastu rizika podnikania. V tejto komplexnej - globálne nepriaznivej - situácii je o to dôležitejšie, aby si vláda uvedomovala, že aj keď na mnohé negatívne pôsobiace faktory nemá dosah, môže ich vplyv aspoň čiastočne tlmiť rozhodnou a konzistentnou politiku zameranou na zlepšenie podmienok pre podnikanie a tým zlepšenie konkurenčného postavenia našich podnikateľov. O potrebe zadefinovať práve tento cieľ ako strategickú prioritu budeme aj v roku 2016 presviedčať všetkých našich politikov i predstaviteľov vlády, ktorá vzíde z marcových parlamentných volieb.

Ďakujem za pozornosť.