Vládna stratégia - zlý vtip

Aký je rozdiel medzi začínajúcim podnikateľom a občanom, ktorý je držiteľom preukazu zdravotne ťažko postihnutého? Veľký. Držiteľ ZŤP má oveľa menej nárokov na štátnu podporu a čerpanie dávok než začínajúci podnikateľ. Tak tento nepodarený vtip mi prišiel na um pri čítaní návrhu jednej vládnej stratégie. Ak vláda tento návrh schváli a neskôr zrealizuje, uvedený vtip sa môže stať skutočnosťou.
 
Ale pekne poporiadku. Všetci vieme, že na Slovensku sa podniká ťažko. Teda tým, ktorí chcú podnikať poctivo a dodržiavať všetky zákony Aj preto sa treba zo všetkých síl usilovať o to, aby čo najviac ľudí nabralo odvahu a vybralo si podnikanie ako spôsob svojej realizácie. Existujúci podnikatelia tak urobili nie vďaka podmienkam pre podnikanie, ale napriek nepriaznivému podnikateľskému prostrediu u nás. Vedia o tom aj zodpovední, nie je preto núdza o všelijaké riešenia. Bohužiaľ, idú na to zväčša z nesprávneho konca. Najnovším príkladom je stratégia na podporu začínajúcich podnikateľov, ktorú navrhuje ministerstvo financií.
 
Pozrime sa najprv na pozitíva. Autori stratégie si správne uvedomujú, že vzťah k podnikaniu je komplexnejší problém, preto je potrebné do jeho riešenia zahrnúť viaceré ministerstvá a subjekty súkromného i verejného sektora. Napríklad školy na všetkých stupňoch, najmä stredné pokiaľ ide o podnikateľské vzdelávanie a univerzity, pokiaľ ide o prepojenie výskumu s praxou. Správny je aj dôraz na vytvorenie infraštruktúry a služieb pre záujemcov o podnikanie či začínajúcich podnikateľov, na vytvorenie tzv. ekosystému pre podporu startupov, teda začínajúcich podnikateľov s nápadmi inovatívnych produktov a služieb. Podpora inštitucionálneho rámca, Národného podnikateľského centra, siete investorov vyhľadávajúcej startupy aj investorov pre nich, môže naozaj začínajúcim podnikateľom uľahčiť ich prvé kroky.
 
Kardinálnym problémom stratégie je ale úplne pomýlená predstava o vytváraní vhodných podmienok pre podnikanie. Inak správny cieľ, vytvorenie regulačného prostredia bez zbytočných prekážok, má mať podobu výnimiek zo zákonných povinností, ktoré sa inak vzťahujú na všetkých podnikateľov. Zaviedli sme daňové licencie? Vieme, že zbytočne firmám berú likviditu, preto „naše“ starupy od ich platenia na 3 roky oslobodíme. Vieme, že zábezpeka vo výške 1000 až 500 000 eur, ktorú vyžadujeme od dobrovoľných platcov DPH, zadržiava podnikateľom prostriedky až na 12 mesiacov. Startupom registráciu zjednodušíme a od zloženia zábezpeky ich oslobodíme. A v tomto duchu stratégia pokračuje ďalej. Pri vytváraní akýchsi skleníkových podmienok však chúťky na štátnu podporu startupov nekončia. Popri osobitných režimoch pre nich štát chystá aj dotácie. Čerešničkou na torte je táto: grant na úhradu životných nákladov pre študentov, ktorí ešte nemajú firmu, ale majú nejaký nápad. Rozvíjať podnikavosť mladých ľudí tým, že sa im budeme skladať na živobytie, kým oni ešte len budú o podnikaní premýšľať, to je kandidát na priekopnícku myšlienku roka ako hrom!
 
Štát by mal jasne deklarovať, že jeho úloha končí pri vytváraní priaznivých podmienok pre podnikanie, nie je ňou však vytváranie „skleníkov“ a vodenie podnikateľov za ručičku. Problémom stratégie je, že túto hranicu výdatne prekračuje. Deje sa tak prostredníctvom návrhov, ktoré – ak budú schválené a následne realizované – zdegradujú začínajúceho podnikateľa na poberateľa dávok. Nehovoriac o tom, že štát v snahe riešiť jeden problém, ktorým je zraniteľnosť začínajúcich podnikateľov, vytvorí niekoľko ďalších. Najmä prehĺbi chronický problém nerovnakých podmienok pre podnikanie, pretože tzv. startupových podnikateľov neprimerane zvýhodní oproti iným začínajúcim či existujúcim podnikateľom.

Ján Oravec, .týždeň