Z močiara do svetovej špičky
Keď v auguste Singapur oslavoval 50. výročie svojej nezávislosti, naše médiá sa väčšinou zmohli akurát tak na fotografie z veľkolepého ohňostroja a strohú informáciu, že v roku 1965 tento mestský štát získal nezávislosť od Malajzie.
Keď v auguste Singapur oslavoval 50. výročie svojej nezávislosti, naše médiá sa väčšinou zmohli akurát tak na fotografie z veľkolepého ohňostroja a strohú informáciu, že v roku 1965 tento mestský štát získal nezávislosť od Malajzie. Je to škoda, pretože sme premeškali príležitosť zamyslieť sa nad neuveriteľným príbehom krajiny, ktorý je v mnohom inšpiratívny aj pre nás.
Je to najmä príbeh o tom ako sa dá doslova z ničoho v relatívne krátkom čase dospieť k prosperite. Napísať, že pred polstoročím stál Singapúr na štartovacej čiare bez akýchkoľvek priaznivých východiskových predpokladov, by bolo slabé slovo. Malá ostrovná krajinka, na nehostinnom území plnom močiarov, ale bez pitnej vody a bez akýchkoľvek prírodných zdrojov, bola neschopná samostatnej existencie aj podľa architektov jej odchodu z britského koloniálneho impéria. Preto ju onedlho po získaní nezávislosti pripojili k Malajzii. Tento zväzok však nemal žiadnu budúcnosť. Nasledovali tri roky neustálych zásadných nezhôd s federálnou malajzijskou vládou o konkrétnych riešeniach politických a ekonomických problémov. Tie napokon viedli k hlasovaniu malajzijského parlamentu, ktorý pomerom hlasov 126:0 (!) rozhodol o vylúčení Singapuru z federácie. Pamätníci si spomínajú, že svojich lídrov vtedy videli plakať, nie však od šťastia nad v podstate nanútenou samostatnosťou, ale zo zúfalstva, že krajina nemá šancu svoju nezávislosť ekonomicky prežiť.
Tieto začiatky teda ťažko možno označiť za hrdinské. O to viac fascinujúce je to, čo nasledovalo. Singapurci napokon svoje zúfalstvo prekonali, zmobilizovali sa, pretavili ho na odhodlanie popasovať sa s nepriazňou osudu. Pred päťdesiatimi rokmi to bolo len niekoľko močiarov, dnes je to jedna z najbohatších krajín sveta. Jej ekonomika desaťročia rástla rýchlym tempom a Singapur sa stal jedným z ázijských ekonomických tigrov. Dnes patrí k najväčším svetovým obchodným, dopravným a finančným centrám. Preto je mnohými považovaný za ekonomický zázrak. Obyvatelia Singapúru sa vďaka tomu tešia jednej z najvyšších životných úrovní na svete.
Najpozoruhodnejšie ale je, že Singapúr sa k tomuto úspechu dopracoval veľmi neortodoxnou kombináciou liberálnej politiky v oblasti ekonomiky a neliberálnej politiky pokiaľ ide o občianske práva a slobody. Svoj ekonomický úspech postavil na dvoch pilieroch, na rozvoji obchodu a na vytváraní priaznivých podmienok pre podnikanie. Singapur okupuje popredné priečky rebríčkov najslobodnejších ekonomík sveta. V rebríčku Svetovej banky, ktorá porovnáva krajiny podľa kvality podnikateľského prostredia, sa už takmer desaťročie umiestňuje na prvom mieste. Vysoké príjmy, zaujímavý model podpory vlastníctva bytov, nízka nezamestnanosť, nízka kriminalita a ďalšie faktory zabezpečujú Singapuru popredné umiestnenia aj v rebríčkoch sociálneho rozvoja.
Všemožná podpora ekonomickej slobody je zvláštnym spôsobom skombinovaná s obmedzovaním politickej slobody a slobody prejavu. Opozícii v Singapure ruže nekvitnú, na jej zastrašenie sa z času na čas používalo aj väzenie. Od získania nezávislosti až do roku 1990 bol predsedom vlády jeden človek, Lee Kuan Yew. Dnes je predsedom vlády jeho syn. Singapúr sa dlhodobo pohybuje na tých najspodnejších priečkach rebríčka, ktorý posudzuje slobodu tlače. Umelecká tvorba je predmetom cenzúry. No a správanie obyvateľstva sa vláda často pokúšala zmeniť k lepšiemu protredníctvom masívnych propagandistických kampaní či priamo systémom trestov zameraných na obmedzenie tzv. protispoločnského správania, najznámejším príkladom zrejme je „boj“ proti pľutiu na chodníky, čo je v Ázii veľmi rozšírený – a treba povedať, že naozaj nechutný - zlozvyk.
Príbeh Singapuru sa vymyká bežným predstavám o rozvoji ako o kombinácii demokracie a trhovej ekonomiky. Kým vo vyspelých krajinách Západu v posledných rokoch demokracia vedie k ohrozovaniu fingovania trhovej ekonomiky, Singapur si so svojím autoritárskym režimom už dlhé roky dokáže udržiavať postavenie krajiny, v ktorej sa najľahšie podniká. Poučenie? Demokracia nie je zárukou fungovania trhovej ekonomiky, môže sa stať pre ňu hrozbou. Autoritársky režim nemusí automaticky spôsobiť rozvrat ekonomiky, ak je osvietenský, môže naopak vytvárať lepšie podmienky pre prosperitu než demokracia.
Ján Oravec, .týždeň