3 otázky vláde k schválenému rozpočtu

Pohľad na najnovší rozpočet z dielne ministerstva financií, ktorý schválila vláda, vyvoláva veľa otáznikov. Tu sú 3 najdôležitejšie:

1.      Kedy sa konečne dožijeme vyrovnaného rozpočtu a zodpovednej rozpočtovej politiky? Vláda sa budúci rok chystá od občanov a podnikateľov vybrať 15,5 miliardy eúr a minúť až 17,5 miliardy eur, teda o 2 miliardy viac než bude mať k dispozícii. Pritom každému občanovi a každej firme je jasné, že ak bude dlhodobo míňať viac než budú ich príjmy, skôr či neskôr ich navštívi exekútor. Dlhoročnou neresťou slovenskej politiky je neustále sľubovanie vyrovnaného rozpočtu – ale v budúcnosti, ktorá potom nikdy nenastane. V tejto súvislosti je potrebné vláde pripomenúť, že ešte prvá vláda Roberta Fica v roku 2008 (!) vo východiskách rozpočtu na nasledujúce tri roky predpokladala dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu v roku 2011 (!) postupným znižovaním deficitu verejných financií z očakávaných dvoch percent HDP v roku 2008 na 1,7 % v roku 2009 a 0,8 % v roku 2010. Reči o primárnom prebytku tak len zakrývajú dlhodobú nezodpovednosť rozpočtovej politi​ky u nás a sľuby o vyrovnanom rozpočte v budúcnosti  sú absolútne nedôveryhodné vzhľadom na skúsenosti s ich plne​ním z predchádzajúcich rokov.

2.      Kedy konečne vláda prestane zvyšovať finančné zaťaženie podnikania a namiesto toho začne skutočne znižovať verejné výdavky? Vláda v mene fiškálnej konsolidácie v posledných rokoch prijala celý rad opatrení poškodzujúcich ekonomiku: zníženie príspevkov do tzv. druhého piliera, rozbitie zdaňovania príjmov zrušením rovnej dane a zavedením zvýšenia dane z príjmov právnických osôb, zavedenie bankového odvodu, zavedenie odvodu pre regulované odvetvia, zvýšenie dane z tabaku či hazardu, zvýšenie odvodov z pracovných dohôd, zavedenie povinnej zdravotnej služby, zrušenie lízingového odpisovania, či zavedenie daňových licencií, tzv dane zo straty. Kozmetické zníženie dane z príjmov právnických osôb je skôr symbolickým gestom než reálnym zlepšením. Rozhodne nemôže kompenzovať všetky vymenované negatívne opatrenia, ak navyše súčasne vláda zvyšuje finančné zaťaženie podnikania zavádzaním dane z dividend či odvodu, ktorý majú poisťovne platiť z neživotných po​i​stiek. Bohužiaľ, na výdavkovej strane už roky nechyrovať o žiadnej zmysluplnej iniciatíve na zníženie výdavkov.

3.      Kde sa vytratila snaha ministerstva financií bojovať proti daňovým podvodom, najmä v prípade dane z pridanej hodnoty? Podľa údajov Európskej komisie je výpadok na DPH, spôsobený jej neefektívnym výberom a daňovými únikmi, v prípade Slovenska viac ako 30%, čo v eurách predstavuje viac ako 2 miliardy eur. Priemer výpadku DPH v EÚ je pritom na úrovni 10%, čo znamená, že v boji s únikmi na DPH ešte stále výrazne zaostávame za väčšinou iných európskych krajín. Už v minulosti sme vládu vyzývali, aby sa v boji s nekalými praktikami oveľa viac sústredila na tzv. karuselové podvody pri DPH a nie na zaťažovanie podnikateľov novými výdavkami a povinnosťami. Výsledok? "Dépéháčkari" si naďalej behajú na slobode a sloboda ostatných je čoraz viac obmedzovaná najrôznejšími administratívnymi opatreniami. Za všetky aspoň dva príklady: rozšírenie povinnosti evidencie tržieb v elektronickej pokladnici aj na nové oblasti podnikania či zavedenie pravidiel transferového oceňovania mali obmedziť možnosti daňových únikov, namiesto toho zbytočne prišlo k enormnému nárastu administratívneho zaťaženia.

Ján Oravec, .týždeň