Ak chce vláda uspieť, musí rozšíriť program
Na svete je ďalšie programové vyhlásenie, v ktorom vláda deklaruje vôľu zlepšovať podnikateľské prostredie. Ani predchádzajúcim vládam nechýbala dobrá vôľa. Ale chýbal im systémový prístup, bez ktorého aj dobré zámery väčšinou zostali len na papieri.
Na svete je ďalšie programové vyhlásenie, v ktorom vláda deklaruje vôľu zlepšovať podnikateľské prostredie. Ani predchádzajúcim vládam nechýbala dobrá vôľa. Ale chýbal im systémový prístup, bez ktorého aj dobré zámery väčšinou zostali len na papieri. Bohužiaľ, systémový prístup ani v novom vládnom programe nenájdeme. Prípadný úspech vlády, v podobe zlepšenia podnikateľského prostredia, preto závisí od jej ochoty ísť nad rámec programoveho vyhlásenia. A v nasledujúcom období urobiť dve veci.
Krátkodobo, čo najrýchlejšie prijať všetky návrhy na odstránenie zbytočných a nedomyslených prekážok pre podnikanie. Podčiarkujem, naozaj všetky, teda nielen tie od strán vládnej koalície. Aj od čo najširšieho spektra podnikateľských a zamestnávateľských organizácií, ale aj od mimovládnych organizácií, politickej opozície, či od širšej verejnosti. Združenie podnikateľov Slovenska už ministrovi hospodárstva predložilo dokument, ktorý obsahuje 40 byrokratických nezmyslov, ktoré boli v predchádzajúcich rokoch identifikované podnikateľskou i nepodnikateľskou verejnosťou v rámci projektu Byrokratický nezmysel roka. Tento dokument obsahuje aj konkrétne návrhy ako uvedených 40 zbytočných prekážok podnikania legislatívne vyriešiť.
Dlhodobo, vytvoriť systém na periodické preskúmavanie existujúcej legislatívy, vrátane odstraňovania takto identifikovanej zbytočnej záťaže, ako aj na zabránenie prijímania nových prekážok a zbytočnej záťaže v budúcnosti. V tejto oblasti z nedávnej minulosti treba vysoko vyzdvihnť ako veľmi prínosné dve iniciatívy. Prvou je schválenie upravenej Jednotnej metodiky pre schvaľovanie legislatívy, ktorá vytvorila väčší priestor pre presadzovanie pripomienok pre podnikateľské a zamestnávateľské organizácie počas schvaľovania návrhov zákonov. Druhou je vznik Centra lepšej regulácie v Slovak Business Agency, ktoré má vytvoriť analytickú kapacitu pre počítanie dopadov prijímanej legislatívy na podnikateľské prostredie. Na tieto kroky treba nadviazať, ale je potrebné urobiť oveľa viac.
Väčšina ďalších krokov k lepšiemu systému regulácie v SR je obsiahnutá v 12 odporúčaniach OECD pre lepšiu reguláciu z roku 2012. Vláda by preto mala dôsledne v praxi realizovať tieto odporúčania, vrátane stanovenia kvantitatívnych a merateľných cieľov, stanovenie jednoznačnej zodpovednosti za ich plnenie, vrátane vyšších územných celkov, miest a obcí, či systému spätnej väzby, monitoringu plnenia vládnych zámerov pri znižovaní finančného a administratívneho zaťaženia podnikania.
Skutočné zlepšenie podnikateľského prostredia u nás závisí od toho, či vláda bude mať nielen dobré zámery, ale aj fungujuci a účinný systém ich realizácie.
Ján Oravec, HN