Natárali nemožné?

Tak tento titulok použil jeden slovenský denník, keď hodnotil volebné programy politických strán v sociálnej a ekonomickej oblasti. Na bulvár naozaj slušný výkon, v kocke vystihnutá podstata programových dokumentov niektorých politických strán. Tie totiž už dávno pochopili, že programy voľby nevyhrávajú. A tak tu máme ďalšiu volebnú kampaň plnú ničím nepodložených sľubov, sebachvály, ale najmä útokov – nezriedka podpásových - na protikandidátov. Prieskumné agentúry jedna za druhou chŕlia svoje odhady, v ktorých sú často neuveriteľné hausnumerá. A politológovia o nich so smrteľne vážnymi tvárami diskutujú v nekonečnom počte rozhlasových a televíznych relácií.
 
Keď si odmyslíme moderné kulisy, boj o hlasy voličov je už vyše sto rokov o tom istom. V tejto súvislosti sa často objavuje odvolávka na Kalinčiakovu Reštauráciu, v ktorej autor popisuje často nevyberavé spôsoby získavania voličských hlasov v druhej polovici 19. storočia. Mne sa však zdajú oveľa výstižnejšie Haškove Politické a sociálne dejiny Strany mierneho pokroku v medziach zákona, pretože s pomocou satiry, irónie, sarkazmu a mystifikácie slávny autor účinne paroduje českú politiku a českých politikov v Rakúsko-Uhorsku pred prvou svetovou vojnou.
 
Jaroslava Haška všetci poznajú ako autora Švejka, v oveľa menšej miere ako autora vyššie uvedenej satiry politického systému jeho doby. Ešte menej je známe, že v roku 1911 Hašek spolu s jeho bohémskymi priateľmi z recesie založil stranu, ktorá začala žiť svojím straníckym životom. Bol zvolený jej výkonný výbor, mala svoj rámcový program obsiahnutý v názve, mierny pokrok v medziach zákona. Mala dokonca svoju hymnu a svojho top kandidáta: "Milión kandidátů vstalo, by oklamán byl dobrý lid, by voličstvo jim hlasy dalo, prý ochotně je chtějí vzít. Nechť prudký pokrok chtějí jiní, násilím zvracet světa řád; my pokrok mírný chceme nyní, pan Hašek je náš kandidát!“
 
Stranícke schôdze prebiehali v krčme „U zlatého litru“ v pražských Vinohradoch a Hašek exceloval v prednášaní prejavov, v ktorých dokázal veľmi vtipne a farbisto popisovať svoje prednosti a neľútostne zosmiešňovať protikandidátov. Mimochodom, kniha o fiktívnych „dejinách“ strany vyšla až v roku 1963 aj zo strachu pred súdnymi spormi s ešte žijúcimi „osobnosťami“ parodovanými na jej stránkach. Hašek si dokonale vychutnal aj to, čomu dnes hovoríme „marketingová komunikácia“. Vo volebnej kampani so svojou stranou prezentoval konkrétne programové požiadavky ako napr. znovuzavedenie otroctva či zoštátnenie domovníkov, či využíval plagáty napr. s nasledujúcimi heslami: „Čo nedostanete z Viedne, dostanete od nás“, „Kto nám dá hlas, dostane od nás vreckové akvárium“, či „Ak zvolíte nášho kandidáta, sľubujeme, že sa ohradíme proti zemetraseniu v Mexiku!“. A v deň volieb do „centrály“ strany lákali nápisy ako napr.: „Dnešné menu je zostavené výlučne pre našich voličov. Polievka kráľovská. Šery. Losos s majonézou. Sloní chobot v huspenine. Pečený ťaví chvost s morskými rakmi“ atď. Strana mierneho pokroku v medziach zákona na tieto sľuby údajne nalákala 18 hlasov, ktoré však boli neplatné, pretože Hašek stranu napokon oficiálne nezaregistroval.
 
Jeho bohémska improvizácia však nebola len obyčajná krčmová zábava. Svoju fiktívnu volebnú „kandidatúru“ využil na zosmiešňovanie praktík a známych postáv vtedajšieho verejného a politického života. Ako výstižne poznamenal jeden z najväčších odborníkov na Haškovo dielo: „Dobová blbost se tu octla na pranýři.“ Hašek „dokázal geniálne odhaliť prázdnotu fráz, sloganov a klišé“, pochopil, že mystifikáciu možno odhaliť len ďalšou mystifikáciou.“ Aj dnes, po 105-tich rokoch, je volebná kampaň plná haškovskej mystifikácie. Ponechám na Vašom úsudku či ju produkujú pokračovatelia Jaroslava Haška alebo naopak terče jeho posmechu.

Ján Oravec, .týždeň