Slovenské národné povstanie podnikateľov

Pohľad do našej modernej histórie prezrádza, že nám sa ju neskôr, v rokoch 1948 a 1968, podarilo hneď dvakrát stratiť, aj keď v tom druhom prípade to bola skôr len strata nádeje na slobodu. A bohužiaľ, v súčasnosti sa nám to darí do tretice.
 
V novembri 1989 sme sa síce všetci tešili, že sme opäť nadobudli slobodu, a to nielen politickú, ale aj ekonomickú, táto radosť však netrvala dlho. Slobodu sme opäť začali strácať, pričom sa tak nestalo v dôsledku nejakého vonkajšieho zásahu, ale prispeli sme k tomu sami. Ponovembrové politické garnitúry totiž začali využívať politickú slobodu na obmedzovanie ekonomických slobôd časti svojich spoluobčanov, podnikateľov. A čím dlhší čas od novembra 89 uplynul, tým je obmedzovanie ekonomických slobôd intenzívnejšie a k tomuto účelu používané techniky sú mnohorakejšie a sofistikovanejšie. Povinností, poplatkov, obmedzení či sankcií pribúda geometrickým radom. Zdá sa, že dlhoročné sťažnosti na neustále zhoršovanie v tejto oblasti nikoho nezaujímajú.
 
Význam spomienkových slávností, ktoré nám pripomínajú naše revolučné tradície, by nemal byť len o kladení vencov a vyjadrovaní úcty voči našim predkom a ich činom. Politici by mali tieto chvíle využiť aj ako príležitosť na zamyslenie. Mohli by sa na chvíľu zastaviť a pouvažovať o svojich vlastných činoch. A porozmýšľať o tom ako tú istú slobodu, za ktorú boli naši predkovia ochotní položiť aj život, prestať obmedzovať občanom a podnikateľom v dnešných podmienkach modernej spoločnosti.
 
Takéto zamyslenie by bolo nanajvýš potrebné. Naši politici, česť výnimkám, majú totiž tendenciu správať sa ako majitelia Slovenska a to na dobu neurčitú. Chýba im pokora, uvedomenie si toho, že aj počas krátkeho pobytu vo funkcii sa dajú napáchať škody na celé roky dopredu. Naše zákony sú plné takých „pomníkov“, najrôznejších ustanovení, ktoré šarapatia ešte veľmi dlho po tom, čo ich predkladatelia už dávno nie sú vo svojich funkciách, ba často úplne zmiznú z verejného života bez toho, aby za svoje „ambiciózne výčiny“ niesli čo i len gram zodpovednosti.
 
Pre tých, ktorí v tých funkciách a vo verejnom živote ešte stále sú, preto malé memento: pohnite rozumom, za hlavné kritérium ekonomickej politiky si konečne zvoľte maximalizáciu slobody a možno sa vám tak podarí odvrátiť prípadnú ďalšiu kapitolu v dejinách našich revolučných tradícií - Slovenské Národné Povstanie Podnikateľov.

Zdroj: Hospodárske noviny