Terorizmus, chudoba a ekonómia

S pribúdajúcim počtom teroristických útokov v Európe naberajú na obrátkach vášnivé diskusie nielen o okolnostiach konkrétnych útokov, ale aj o príčinách terorizmu, o motívoch, ktoré teroristov vedú k spáchaniu ich ohavných činov. Objavuje sa v nich veľa extrémov, ale aj mýtov, ktoré sú omieľané stále dokola roky bez toho, že by sa podarilo dokázať ich pravdivosť.

Jeden z tých „najbradatejších“ a najrozšírenejších mýtov za príčinu terorizmu označuje chudobu, sociálnu vylúčenosť, nedostatočné vzdelanie, skrátka neutešené sociálne pomery, ktoré človeka údajne vedú k zúfalstvu a následne k radikalizácii a odhodlaniu podieľať sa na páchaní teroristických útokov.  Tento názor dlho bol a ešte stále je populárny najmä medzi salónnymi ľavičiarmi na Západe. Výborne im totiž zapadá do ich kritiky kapitalizmu. V ich zvrátenej logike si za teroristické útoky môžeme vlastne sami, pretože náš cynický kapitalistický systém chudobu v mnohých častiach sveta buď priamo zapríčiňuje, keďže mnohé krajiny vykorisťuje, prípadne je k existencii chudoby v iných krajinách ľahostajný a tým si vlastne tiež „koleduje“, pretože problémom nepredchádzal, aj keď mohol.

Ak si odmyslíme tieto ideologické nechutnosti, musíme skonštatovať, že aj mnoho ľudí bez ideologických predsudkov vidí obraz typického teroristu-zúfalca, ktorý bol doslova donútený vybrať si túto tragickú cestu v  dôsledku biednych sociálnych pomerov, z ktorých pochádza. Napriek tomu, že máme pocit, že tento argument má istú vnútornú logiku, ku ktorej sa nedávno priklonil dokonca aj pápež František, v tomto prípade zdanie klame. Stačí sa pozrieť na vedecké štúdie, ktoré sa touto témou zaoberali.

Ešte v roku 1983 bola zverejnená štúdia, ktorej autori zozbierali všetky dostupné informácie o viac ako 350 členoch teroristických organizácií, ktoré  od roku 1966 do roku 1976 páchali teroristické útoky v Latinskej Amerike, Európe, Ázii a na Blízkom východe. V nimi skúmanej vzorke sa ocitli jednotliví členovia osemnástich „revolučných“ skupín, vrátane Červených brigád z Talianska,  nemeckej skupiny Baader-Meinhofová,  Červenej armády z Japonska,  Írskej republikánskej armády zo Severného Írska, či Ľudovej oslobodzovacej armády z Turecka. Autori štúdie dospeli k záveru, že sa nepodarilo preukázať súvislosť medzi terorizmom a zlým sociálnym zázemím či nedostatočným vzdelaním teroristov. Naopak, podľa výskumu drvivá väčšina jednotlivcov zapojených do teroristickej činnosti mala lepšie vzdelanie než ich spoluobčania. Viac ako dve tretiny zatknutých teroristov v ich krajinách pochádzali zo stredných alebo vyšších vrstiev spoločnosti.

Iná štúdia z roku 2003 uskutočnila podobnú analýzu, tentokrát na vzorke členov militantného krídla Hizballáhu a palestínskych samovražedných atentátnikov. Z dostupných údajov taktiež vyplynulo, že neexistuje priama súvislosť medzi chudobou alebo nevzdelanosťou a terorizmom. Rovnaký záver, bez akejkoľvek štúdie, možno konštatovať aj v prípade najznámejšieho teroristu na svete. Usama Bin Ládin bol pravý opak chudobného a nevzdelaného zúfalca, pochádzal z veľmi zámožnej rodiny a mal vynikajúce vzdelanie.

Ekonómia má teda do diskusie o terorizme minimálne dva relevantné postrehy. Po prvé, nehovorí, čo je príčinou terorizmu, hovorí však, že chudoba a nedostatočné vzdelanie to nie je. Hľadať treba niekde inde, napríklad v ideologicky alebo nábožensky rozdúchavanej nenávisti. Po druhé, investície do odstraňovania chudoby a zvyšovania vzdelanosti vo svete sú síce chvályhodné, no nijako neprispejú k vyriešeniu problémov s terorizmom.

Ján Oravec, .týždeň