Viete, že aj vy máte „schránku“?

So smiechom cez slzy sa dá povedať, že tzv. schránkové firmy majú na Slovensku raj, ale keď majú mať firmy schránky, zrazu je s tým  problém. Problém má históriu starú niekoľko rokov, kulminuje dnes a má tri základné roviny. Prvou je inak chvályhodný zámer nahradiť papierovú korešpondenciu elektronickou v komunikácii medzi firmami, občanmi a štátom. Druhou je absolútne nezvládnutá osveta, takmer nulové povedomie podnikateľskej i širšej verejnosti o tomto zámere. A treťou je pomerne ťažkopádne technické riešenie.

Aby sme nemuseli občanom a firmám posielať papiere a oni zasa nám, zriadime každému občanovi a každej právnickej firme elektronickú schránku, aby táto komunikácia mohla prebiehať cez ňu. Tento zámer štátu je síce fajn, ale sám o sebe nebude stačiť. Ak má mať naozaj zmysel, mal by ísť ruka v ruke s ďalšími dvomi zásadnými zmenami. Prvou je zníženie rozsahu informačných povinností občanov a firiem voči štátu. To sa dnes nedeje, týchto povinností naopak pribúda. Druhou je výmena informácií medzi úradmi tak, aby nezaťažovali ľudí a firmy neustálym pýtaním tých istých dokumentov. Ani to sa zatiaľ nedeje, zlepšenie je v nedohľadne.

Skepticizmus je namieste už len pri pohľade na krátku históriu zriaďovania elektronických schránok. Ešte v roku 2013 bol prijatý zákon o „e-Governmente“. V rokoch 2013 a 2014 boli všetkým občanom a právnickým osobám „v tichosti“ zriadené elektronické schránky. A v zákone tikala časovaná bomba v podobe lehoty, ktorou bol 1. august 2015. Do tohto dátumu si mohli firmy schránky aktivovať „dobrovoľne“, po tomto dátume im mali byť aktivované automaticky. Keďže sa nič nedialo, novelou bola táto lehota posunutá na 1. august 2016. Ale ani po roku sa nič nezmenilo. Z celkového počtu 270 000 právnických osôb so zriadenou schránkou si ju zatiaľ aktivovalo len asi 1600. Aktivácia schránok má pritom závažný praktický dôsledok. Po nej môžu úrady začať doručovať ich rozhodnutia v elektronickej forme, s rovnakým právnym účinkom ako keby boli doručené v papierovej podobe. Neznalosť zákona neospravedlňuje. Ani vtedy, keď je dôsledkom úplnej absencie akejkoľvek informačnej kampane zo strany štátu. Dôkazom je, že až takmer 99,5 % firiem tak zatiaľ neurobilo. A veľká väčšina zrejme nie preto, že by si túto povinnosť nechávala na poslednú chvíľu, ale preto, že o jej existencii dodnes nemá ani tušenia.

Ale ani keď o nej viete, ešte nemáte vyhraté. Technické riešenie je všetko iné len nie pohodlné pre konečného užívateľa. Štatutár právnickej osoby musí mať občiansky preukaz s čipom, čítačku a bezpečnostný kód. Z celkového počtu 4,5 milióna občianskych je len 1,5 milióna s čipom, čo štatisticky znamená, že takmer sedem z desiatich štatutárov má ešte staré občianske. Nehovoriac o tom, že v ére mobilných aplikácií sú všetci zvyknutí komunikovať napr. aj s bankou niekoľkými ťuknutiami na obrazovku telefónu, potreba používať nejaké prídavné zariadenia bude vnímaná ako krok späť.

Všetky tri uvedené roviny problému sa pretínajú v novozriadenom úrade podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Petra Pellegriniho.  Jeho úspešné zvládnutie v najbližších mesiacoch tak bude jeho prvým záťažovým testom.

Ján Oravec, .týždeň