Mucha v pisoári
Na úvod otázka, na ktorú vie odpovedať len pánska časť čitateľov: „ všimli ste si už niekedy pri návšteve verejnej toalety, najmä na letiskách, muchu v pisoári?“ Ak áno, vedzte, že tam nebola len tak náhodou.
Na úvod otázka, na ktorú vie odpovedať len pánska časť čitateľov: „ všimli ste si už niekedy pri návšteve verejnej toalety, najmä na letiskách, muchu v pisoári?“ Ak áno, vedzte, že tam nebola len tak náhodou.
Mucha v pisoári je výsledkom odporúčania takzvanej behaviorálnej ekonómie, ktorá sa opiera o najnovšie poznatky kognitívnej neurovedy, skúmajúcej súvislosti medzi fungovaním nášho mozgu a naším správaním. Jedným z nich napríklad je, že náš mozog „ukotví“ naše správanie vo vzťahu k niečomu, čo naše zmysly zaregistrujú, ale bez toho, aby sme si to uvedomovali. Prítomnosť muchy v pisoári nám stačí k tomu, aby sme na ňu „zamierili“, čo zároveň zredukuje počet kvapiek, ktoré skončia mimo a obmedzí znečistenie podlahy na WC. A to je skutočný dôvod, prečo tam tá mucha je.
Ak ste manažér letiska a chcete znížiť náklady na čistenie toaliet, nemáte veľa dobrých možností ako to urobiť. Môžete na toaletách umiestniť „výchovné“ nápisy a apelovať na cestujúcich, aby na nich udržiavali poriadok. Môžete na nich vyvíjať mierny nátlak informáciou, že ich sledujú kamerové systémy. Alebo môžete skúsiť niečo netradičné, čo pomôže upraviť správanie cestujúcich ako chcete vy, ale bez toho, aby si to uvedomovali. A to dosiahnete nakreslením muchy do pisoára.
Tento prístup sa v angličtine označuje pojmom „nudging“, čo by sa dalo do slovenčiny preložiť ako „postrčenie“. Vlády v mnohých krajinách prichádzajú na to, že takéto postrčenia sú často účinnejšie než tvrdý paternalizmus, ktorým sa tradične snažia ovplyvniť správanie občanov a podnikateľov, teda príkazy, zákazy, tresty a pokuty v zákonoch.
Oproti šibrinkovaniu so zákonmi sa tento mäkký paternalizmus s úspechom využíva napr. v oblasti verejných financií. Môže mať podobu listu cieľovej skupine, z ktorého sa táto dozvie, že jej správanie sa vymyká norme. Vo Veľkej Británii sa podarilo znížiť nedoplatky na daniach obyčajným listom adresovaným daňovníkom, ktorí boli upozornení, že patria k malej skupine, ktorá si neplní svoje daňové povinnosti riadne a včas. Rovnaký efekt mal podobný list, ktorého cieľom bolo zase znížiť objem liekov predpisovaných na recept. Stačilo k tomu upozornenie, ktoré bolo rozoslané lekárom, ktorí patrili k dvadsiatim percentám lekárov s najvyšším počtom vypísaných receptov.
Nudging je teda snaha ovplyvniť naše správanie a rozhodovanie bez donútenia. Obezita či rakovina sú napríklad vážne problémy, ktoré majú vysoké finančné náklady, ktoré znášame všetci spoločne. Preto sa nové vládne útvary pre postrčenie usilujú hľadať inovatívne spôsoby ako odrádzať ľudí od zlej životosprávy a od fajčenia.
Sú však iné oblasti, kde taký široký konsenzus nie je. Majú si ľudia povinne sporiť na dôchodok? Keď si to vláda myslí, dá do zákona povinný vstup do systému povinného sporenia a ľuďom ponechá možnosť vystúpiť. Ak si to nemyslí, urobí presný opak. Lebo vie, že pre naše správanie je typická zotrvačnosť a uprednostnenie status quo. V krajinách, ktoré majú v zákone automatické darovanie orgánov po smrti, miera darovania orgánov prevyšuje 90%. Naopak, v krajinách, kde je k tomu potrebný aktívny súhlas, sa miera darovania pohybuje len okolo 15%. Prvý prístup je evidentne efektívnejší, ale bez širokej diskusie aj morálne pochybnejší.
O celkovom výsledku totiž primárne nerozhoduje individuálne rozhodovanie každého z nás, ale tzv. „choice architecture“, nastavenie podmienok pre naše rohodnutia a najmä to, ktoré rozhodnutie je predvolene nastavené ako automatické. Zostáva tak na mieste stará obava, teda kto bude strážiť tých, ktorí ovplyvňujú naše správanie a rozhodovanie bez toho, aby sme o tom vedeli.
Ján Oravec, .týždeň