O jednom scenári, ktorý nevyšiel
Premiér Fico, jeho nočná šichta a 500 zvarkov, ktoré sú jej výsledkom, sa stali terčom kritiky a posmechu. Neoprávnene. Je veľmi dobre, že sa premiér, aj keď len na jednu smenu, vžil do kože zamestnanca. Treba ho za to pochváliť.
Premiér Fico, jeho nočná šichta a 500 zvarkov, ktoré sú jej výsledkom, sa stali terčom kritiky a posmechu. Neoprávnene.
Je veľmi dobre, že sa premiér, aj keď len na jednu smenu, vžil do kože zamestnanca. Treba ho za to pochváliť. A povzbudiť, aby neostal len pri tejto skúsenosti. Bolo by žiadúce, aby v zbieraní skúseností z výroby pokračoval a čo najskôr po nočnej šichte v úlohe zamestnanca by si mal ísť aspoň na týždeň vyskúšať neľahký život podnikateľa či živnostníka. Len tak môže na vlastnej koži zistiť, čo všetko obnáša riadenie firmy, neustály tlak, aby zamestnanci mali robotu a výplaty!
Menej chvály si už zaslúži motív, ktorý premiéra k nástupu na nočnú smenu priviedol. Sociálno-demokratický premiér stavil na nepeknú kartu, na rozdúchavanie triednej nenávisti. Chcel vytvoriť mediálny obraz o vykorisťovaných zamestnancoch a o zlých a lakomých zamestnávateľoch, ktorí im nedoprajú. Očakávam obrovský odpor niektorých podnikateľov, vyhlásil hneď po nočnej šichte. Mal na mysli nočné príplatky. Tento obraz nepriateľa potreboval vytvoriť, aby mohol on sám zohrať úlohu ochrancu zamestnancov pred zlými zamestnávateľmi.
Poďme sa otvorene rozprávať o problémoch medzi zamestnávateľmi a zamestnancami vo firmách. O zlých zamestnávateľoch. Lebo aj takí sú. Najmä v regiónoch, kde je ešte stále menej pracovných príležitostí. A o zlých zamestnancoch. Lebo takí sú tiež. Firmy by vedeli rozprávať o problémoch s pracovnou disciplínou, o krádežiach na pracovisku, o alkohole.
Pointa je však niekde inde. Stavanie zamestnávateľov a zamestnancov proti sebe nie je v ich záujme. Je v záujme len takého politika, ktorý najprv vytvorí atmosféru konfrontácie a potom ju využije, aby sa hral na obhajcu jedných proti druhým.
Tentokrát sa však prerátal. Zamestnávatelia odmietli zohrať úlohu "bad guys", zloduchov, ktorú im pridelil jeho priehľadný scenár o tom "Ako Váš obľúbený politik zlé firmy prinútil hlbšie do vrecka siahnuť".
Namiesto odporu a kriku zamestnávatelia, združení v Republikovej únii zamestnávateľov, predstavili vlastný "podnikateľský" balíček. Je pozoruhodný tým, že je pre zamestnancov výhodnejší než tzv. sociálny balíček vlády. V ňom totiž polovicu deklarovaných prínosov nedostane zamestnanec, ale prepadnú sa v bezodnej diere verejných financií. Pretože náš hrdinský politik dlhé roky nevenuje reforme verejného sektora absolútne nijakú pozornosť. Podnikateľský balíček je navrhnutý tak, aby všetky benefity zostali zamestnancom. Prepočet hovorí o zvýšení čistých mesačných príjmov modelovej rodiny o 263 eur v porovnaní so 163 eurami, ktoré vyplývajú z vládneho návrhu.
Situácia tak dostáva nečakanú zápletku. Zvíťazí len na efekt vyrátaný marketingový trik vlády, z ktorého si navyše ešte namastí vlastné bezodné kapsy? Alebo vláda pragmaticky uzná, že zamestnávatelia pripravili pre zamestnancov lepší návrh a prikloní sa k nemu? Vo chvíli, keď čítate tieto riadky, mali by ste už poznať rozuzlenie tejto zápletky, pretože presne o tom bolo víkendové zasadnutie tripartity.
Ján Oravec, HN