Stanovisko Združenia podnikateľov Slovenska k návrhu dokumentu RIA 2020 - Stratégia lepšej regulácie

ZPS víta spracovanie dokumentu, považuje ho za jednu z najvyšších priorít a bude podporovať jeho predloženie v čo najkonkrétnejšej podobe.
K návrhu textu predkladá ZPS 3 zásadné pripomienky:

1. ZPS žiada do dokumentu doplniť sebareflexiu neplnenia vládnych záväzkov na znižovanie administratívneho zaťaženia z minulosti, konkrétne záväzok ešte z roku 2007 znížiť administratívne zaťaženie podnikania v SR do roku 2012 o 25 %, ktorý si vláda sama uložila v dokumente Agenda lepšej regulácie v Slovenskej republike  a Akčný program znižovania zaťaženia podnikania s Slovenskej republike 2007 – 2012.
Zdôvodnenie:
Dokument sa na s. 25 odvoláva na odpočet plnenia opatrení a meranie záťaže vykonanej v rokoch 2009 – 2011 a konštatuje, že celkové administratíve zaťaženie v SR bolo znížené o 12 %. Ak by to aj bola pravda, nie je to ani polovica cieľa, ku ktorému sa vláda zaviazala v roku 2007. Vláda na základe nesplnenia cieľa neprijala nijaké korekčné opatrenia a hlavne preto boli aj jej neskoršie snahy v tejto oblasti skôr bezzubé a situácia sa skôr zhoršovala než zlepšovala.
Naše vlastné analýzy vývoja regulačného zaťaženia za posledných 10 rokov – prezentované aj na tlačovej konferencii dňa 03. 10 2017 pod hlavičkou RÚZ – totiž svedčia o opaku, teda o neustálom zvyšovaní administratívnej záťaže.
 
Analýza je nami nepravidelne vykonávaná na vzorke 10 zákonov, ktoré najviac ovplyvňujú podnikateľské prostredie, a ktoré sú často kritizované podnikateľmi. Patria k nim daňové zákony, zákony regulujúce trh práce, odvodové predpisy atď.
 
Hlavným záverom našej analýzy je, že počet regulačných povinností spolu v analyzovanom období kontinuálne rástol z úrovne 1514 povinností v roku 2007 na 1719 povinností v roku 2016. Sme presvedčení, že vývoj regulačného zaťaženia na tejto vzorke 10 vybraných zákonov vystihuje vývoj celkového administratívneho zaťaženia v SR.

 
Zdroj: Analýza vývoja regulačného zaťaženia v SR.

Tento záver – že administratívne zaťaženie podnikania permanentne narastá – je v priamom protiklade s hodnotením zaťaženia v navrhovanom dokumente, ale zároveň je v plnom súlade s vnímaním a praktickými dennodennými skúsenosťami podnikateľov. V tomto duchu by mal byť upravený aj text dokumentu hodnotiaci doterajší vývoj administratívneho zaťaženia.
 
2. ZPS žiada do dokumentu explicitne zapracovať zámer na sprísnenie požiadaviek na predkladateľov v najrannejších štádiách legislatívneho procesu, teda neumožniť predkladateľovi predložiť akýkoľvek jeho návrh, ak neobsahuje analýzu dopadov, do legislatívneho procesu.
Zdôvodnenie:
Jedným zo základných nedostatkov legislatívneho procesu v SR v súčasnosti je, že pre predkladateľov je „produkcia“ legislatívnych návrhov príliš jednoduchá, ľahká a preto príliš rýchla. Výsledkom je nadprodukcia legislatívnych nepodarkov, ktoré podnikateľom zbytočne komplikujú život. Prísne vynucovanie spracovania rigoróznej analýzy dopadov na všetky návrhy ešte v štádiu ich zámeru by prispelo k „zvýšeniu latky“ nárokov, vďaka čomu by sa do legislatívneho procesu dostávalo menej, ale zato kvalitnejších návrhov.
Je dôležité, aby tento zámer schválila vláda v tomto strategickom dokumente, aby neskôr bolo možné – aj proti očakávanému odporu jednotlivých rezortov – jeho reálne presadenie v praxi, čo by z pohľadu podnikateľov prinieslo podstatné skvalitnenie procesu schvaľovania legislatívy.
 
3. ZPS žiada, aby nesúhlasné stanovisko Komisie pre posudzovanie vplyvov bolo záväzné pre predkladateľa a znamenalo vrátenie návrhu predkladateľovi na prepracovanie,  pričom táto zmena v procese schvaľovania legislatívy by mala byť explicitne avizovaná v tomto strategickom dokumente.
Zdôvodnenie:
Jedným z vážnych nedostatkov súčasného procesu schvaľovania legislatívy je skutočnosť, že stanovisko Komisie pre posudzovanie vplyvov má pre predkladateľov len odporúčací charakter. V tejto podobe tak tento inštitút len málo prispieva k zámerom lepšej regulácie. Jeho potenciál je možné naplno využiť len v tom prípade, ak sa stanoviská Komisie pre posudzovanie vplyvov stanú pre predkladateľov záväznými, čo okrem iného bude znamenať -v prípade negatívneho stanoviska Komisie - vrátenie návrhu predkladateľovi na prepracovanie a povinnosť jeho opätovného predloženia do legislatívneho procesu. To je účinný spôsob na reálne vynucovanie princípov lepšej regulácie v praxi.
Rovnako ako v bode uvedenom vyššie je dôležité, aby tento zámer schválila v tomto strategickom dokumente vláda, aby neskôr bolo možné – aj proti očakávanému odporu jednotlivých rezortov – jeho reálne presadenie v praxi, čo by z pohľadu podnikateľov prinieslo podstatné skvalitnenie procesu schvaľovania legislatívy.