Dajme zelenú inováciám a podnikaniu vo vzdelávaní
U nás sa už stalo nemilou tradíciou, že keď sa nám niečo nedarí, zvykneme na seba navzájom ukazovať prstom. Prípad nášho školstva nie je nijakou výnimkou. Školstvo je dlhodobo pod paľbou kritiky zamestnávateľov za to, že vychováva nepoužiteľných ...
U nás sa už stalo nemilou tradíciou, že keď sa nám niečo nedarí, zvykneme na seba navzájom ukazovať prstom. Prípad nášho školstva nie je nijakou výnimkou. Školstvo je dlhodobo pod paľbou kritiky zamestnávateľov za to, že vychováva nepoužiteľných absolventov, ktorých znalosti a zručnosti nezodpovedajú požiadavkám trhu práce. Školy naopak kritizujú zamestnávateľov, že nevedia jasne zadefinovať požiadavky na ich absolventov. A zamestnávatelia aj školy svorne kritizujú štát za to, že mu nestačili ani takmer tri desiatky rokov na to, aby vytvoril podmienky pre lepšie a kvalitnejšie školstvo.
Tento prístup nikam nevedie. Svoj diel viny na tom, že u nás vzdelávací systém zaostáva, máme všetci. A roky márneho čakania na reformu zhora by nám mali byť dostatočným ponaučením, že nikam nevedie ani pasívne čakanie na to, že školstvo spasia osvietení politici. Namiesto toho by mala podnikateľská a vzdelávacia komunita oveľa aktívnejšie hľadať spôsoby ako spolu prispieť k transformácii nášho vzdelávacieho systému "zdola nahor". K tomu je potrebné a užitočné zadefinovať základné východiská, ktoré taký dialóg umožnia.
Po prvé, povedzme si, že prioritou, s ktorou treba začať, je základné a stredné školstvo. Ak zle postavíme základy domu, strecha ho už nezachráni, nech by bola akokoľvek kvalitná. U nás nie je kvalitná ani tá, teda vysokoškolské vzdelanie, ale diskusie o zvýšení kvality vzdelávania sa až príliš sústreďujú na vysoké školy a zatieňujú tak potrebu nevyhnutných fundamentálnych zmien na úrovni základných a stredných škôl.
Po druhé, dajme vzdelávacej komunite vedieť, že nie pre všetky podnikateľské organizácie na Slovensku končia zmeny v školstve len zavedením duálneho vzdelania. Hoci je dôležité napríklad pre automobilky, je nesprávne klásť naň až príliš veľký dôraz a tak prakticky zužovať potrebné riešenia len na problém duálneho vzdelávania. Pre budúcnosť Slovenska je kľúčové, aby sme mali nielen viac remeselníkov (tých potrebujeme) aj kvalifikovaných pracovníkov do fabrík (tých tiež), ale najmä to, aby sme umožnili širšie zmeny v školstve, ktoré zabezpečia absolventov, ktorí budú kvalifikovanými zamestnancami, úspešnými podnikateľmi a vzdelanými občanmi.
Po tretie, vyšlime spolu silný signál, že školstvo ani dnes nie je nejaký moloch, ktorý by sa vôbec nemenil. Práve naopak, zmeny v školstve sa už začali, je v ňom veľa inovátorov, ktorí už dnes vzdelávací systém menia k lepšiemu. Môže to byť učiteľ na štátnej škole, ktorý učí inovatívnym spôsobom, podnikateľ v školstve, či mimovládna iniciatíva podporujúca inovatívnych učiteľov či školy. Úspešné príbehy inovátorov a podnikateľov v školstve treba len systematicky vyhľadávať, upriamovať na ne pozornosť verejnosti ako na pozitívne príklady, ktoré povzbudia ďalších, aby inovátori neboli vo vzdelávacom systéme len ostrovčekmi, ale aby sa z pozitívnej odchýlky čo najskôr stal nový štandard.
Po štvrté, spolu hľadajme, čo moderný svet od našich detí vyžaduje a bude vyžadovať v budúcnosti. Partnerstvo sveta podnikania a sveta vzdelávania je kľúčové pre prispôsobenie slovenského vzdelávacieho systému požiadavkám 21. storočia.
A čo má robiť štát? Úplne postačí, keď odstráni zbytočné prekážky a dá zelenú inováciám a podnikaniu vo vzdelávaní.
Ján Oravec, .týždeň