Marx víťazí úplne všade

Aj na Slovensku. A to aj napriek tomu, že mnohým ľuďom u nás pohlo žlčou, keď predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker vyrazil do Marxovho rodiska pripomenúť si 200. výročie jeho narodenia obhajobou jeho intelektuálneho odkazu.

Nejde však len o symbolické gestá jedného politika. Bohužiaľ, situácia je oveľa vážnejšia. V Európe Marx frontálne víťazí tým, že mnohí cez EÚ presadzujú utópiu zintegrovanej Európy, v ktorej bude mať všetko – od meny cez úroky, mzdy, dôchodky až po spätné zrkadlá poľnohospodárskych traktorov - jednu podobu, dohodnutú v Bruseli. Keďže nechápu, že ide o utópiu, tvrdohlavo ju presadzujú a potom sa čudujú, odkiaľ sa berie takzvaný euroskepticizmus.

U nás Marxovo víťazné ťaženie zásadne mení napríklad aj pomery vo firmách. Ich majitelia sa čoraz viac stávajú de facto otrokmi. Ich skutočnými pánmi sú politici a štátni úradníci, ktorí ich držia v hrsti cez zvieraciu kazajku zákonných povinností, ktorých počet sa neustále zvyšuje. Vláda síce hovorí o zlepšovaní podnikateľského prostredia, na neuplynie takmer ani deň bez toho, aby kradmou rukou siahla podnikateľom na majetok alebo im ňou zásadne obmedzila podnikateľské slobody.

Firmy sa prispôsobujú ako vedia. Malé skončia, ak byrokratická šikana prevýši ich odhodlanie bojovať proti nej. A veľké sú nútené čoraz väčší počet svojich najlepších ľudí zamestnávať nie vo výrobe či predaji, ale v oddeleniach regulácie, kde si títo na plný úväzok lámu hlavu nad tým ako činnosť ich firmy uviesť do súladu s nespočetnými povinnosťami. Boj s hlúposťou spotrebúva čoraz väčšiu časť zdrojov.

Vôbec nie je podstatné, či ste fanatickým obdivovateľom Marxa alebo ho nenávidíte, prípadne absolútne netušíte, kto to bol. Podstatné je, že nám všetkým bez rozdielu ešte aj dnes ovplyvňuje náš každodenný život. 

Marx sa z hrobu musí usmievať. Ním toľko nenávidený kapitalizmus je na ceste k zničeniu. Síce sa mýlil takmer vo všetkom zásadnom, pokiaľ ide o spôsob jeho konca. Ním vysnívané komunistické revolúcie nepriniesli raj, ale peklo na zemi. Ďalšie nie sú na obzore, pretože počet ľudí otvorene sa hlásiacich ku komunistickej revolúcii sa scvrkol na počet pacientov jedného menšieho psychiatrického oddelenia. Napriek tomu sa náš občiansky a podnikateľský život postupne mení na Marxov obraz. Iróniou je, že k tomu netreba žiadnych komunistických revolucionárov, pretože ich úlohu prebrali dnešní politici a úradníci. V ich myslení a konaní triumfuje marxizmus, vedome či nevedome kráčajú v šľapajach marxistickej ideológie. Marx víťazí všade.

Ján Oravec, HN