Udržateľné budúce dôchodky

O čom bola konferencia Udržateľné budúce dôchodky

Dňa 21. novembra 2018 sa na pôde Národnej rady SR uskutočnil okrúhly stôl o udržateľnosti dôchodkového systému. Hlavnými témami boli:

• návrh poslancov OĽANO umožniť dôchodkovo poisteným osobám dobrovoľný odchod do dôchodku po odpracovaní minimálne 40 rokov a 
• návrh poslancov Smeru-SD na zavedenie pevnej hornej hranice dôchodkového veku na 64 rokov v Ústave SR.
  

Vystúpenie prezidenta ZPS Jána Oravca

• Dôchodkový strop je taká hlúposť, že sa mi k tomu ani nechce vyjadrovať.

• Dôchodkové stropy alebo akékoľvek dlhodobé garancie v horizonte desiatok rokov nemajú v budúcnosti miesto, pretože jediná istota budúcnosti je istota neistoty.

• Tváriť sa, že vieme niečo zastropovať alebo finančne garantovať je úplne scestné.

• Vidíme nové faktory, ľudia pracujú úplne iným spôsobom. V budúcnosti sa už nebude pracovať od deviatej do piatej a ľudia už nebudú mať jedno-dve zamestnania na celý život. Budúcnosť s veľkou pravdepodobnosťou prinesie, že každý človek bude akoby kontraktor, ktorý sa bude nechávať najímať na projekty iným spôsobom, nie klasickou pracovnou zmluvou. Podstatným spôsobom sa zmení to, ako človek pracuje.

• Štát bude mať v budúcnosti oveľa viac problémov financovať dnešný systém, keďže nebude stíhať schvaľovať zákony na zdaňovanie a zdvodňovanie nový foriem práce.

• Dnes máme dôchodkový systém, ktorý „oslávi“ budúci rok 130 rokov. Bismarck prijal prvý dôchodkový systém, ktorého model v zásade používame od roku 1889. Tento dôchodkový systém bol prijatý v čase , kedy ľudia používali na dopravu predovšetkým kone. Medzitým sa spôsob dopravy 5x zmenil, ale dôchodkový systém je stále ten istý.

• Diskusia by v súčasnosti už nemala byť o tom, že niekto predloží úplnú hlúposť, myslím ústavný strop, a  my to budeme dolaďovať, šminkovať. Aj našminkovaný blud zostáva bludom.

• Mali by sme sa vrátiť k tomu, ako nadstaviť dôchodkový systém, aby bol do budúcnosti udržateľný. Zásadne podceňujeme faktory, ktoré nás čakajú a  môžu spôsobiť kolaps systému z finančných dôvodov. Štát jednoducho nebude mať na to, aby ho financoval.

• Jedným z riešení dôchodkového systému je návrat financovania dôchodkov do rodiny, a to adresne. Dôchodok by sa nemal skladať z väčšej časti z toho, čo dôchodcovi dá štát alebo čo si ušetrí, ale z toho, čo jeho deti zaplatia na daniach a odvodoch, resp. štát to len presunie z ich účtu na jeho účet, nie do bezodného štátneho rozpočtu alebo Sociálnej poisťovne. Vyriešilo by to veľa problémov, je to prorodinné opatrenie, motivuje rodičov, aby nemali len deti, ale aby sa aktívne starali o to, aby boli úspešné, čo tiež sčasti rieši problém dôchodkového systému.

• Koalícia a opozícia si dokázali sadnúť za jeden stôl v prípade zákona o rozpočtovej zodpovednosti. To by sa malo v Národnej rade stať štandardom. Mal by vzniknúť tzv. Výbor pre budúcnosť, podobne ako vo Fínsku. Na ňom by sa diskutoval dôchodkový systém, vzdelávací systém, ako má vyzerať zdravotníctvo a potom by nám bolo jedno, ktorá vláda práve vládne, pretože by existoval základný politický konsenzus o najdôležitejších otázkach.