Závidím Rakúsku pragmatického lídra

V dobrom, ale predsa len trochu závidím Rakúsku. Závidím im ich kancelára. Nie preto, že vo veku 31 rokov sa minulý rok stal jedným z najmladších premiérov na svete. Ale najmä preto, že z jeho doterajšej komunikácie sa zdá, že vcelku jasne a správne chápe kľúčové problémy, ktoré má jeho vláda riešiť, aby jeho krajina zostala úspešnou.

Keď koncom júna v Bruseli predstavoval priority rakúskeho predsedníctva v EÚ na druhý polrok tohto roka, okrem iného vyslovil aj dve tézy, ktoré prezrádzajú dosť z jeho videnia sveta: potrebujeme zásadne zefektívniť našu administratívu, na sociálny štát si musíme najprv zarobiť. Verejný sektor a sociálny systém, nielen v Rakúsku, sa celé desaťročia postupne nafukovali, až sa dostali do prebujnelej podoby, ktorá sa zmenila z prínosu na príťaž pre spoločnosť. Predovšetkým podoba sociálneho systému bola v Rakúsku roky tabu, politici tradičných strán sa tejto téme vyhýbali a Sebastian Kurz bol prvý, kto nabral odvahu a toto tabu prelomil.  

Rovnako zaujímavá ako domáca je aj jeho európska agenda. Predsedníctvo Rakúska si zadefinovalo tri priority: bezpečnosť, konkurencieschopnosť a stabilita krajín západného Balkánu. Z tretej priority je zrejmé, že Rakúsko nemá problém vyberať si aj „európske témy“ cez prizmu rakúskych záujmov. A prvé dve sú vybrané veľmi správne, pretože sú určite kľúčovými prioritami všetkých členských krajín EÚ, vrátane Slovenska. Kurz však prináša svieži pohľad aj na dlhodobú diskusiu o tom ako by EÚ mala vyzerať v budúcnosti. V EÚ by sme nemali regulovať každý jeden detail, tlak na konformitu nás rozdeľuje, preto by sme v Európe mali viac rešpektovať naše odlišnosti. Už dávno som nepočul politika, ktorý by tak presne dokázal vystihnúť podstatu.

Nie, nekritický obdiv určite nie je namieste, najmä v prípade politikov zachovať ostražitosť. Samozrejme, politika robí dobrým politikom až jeho schopnosť realizovať jeho zámery v praxi. Rakúski voliči porovnajú jeho slová s činmi a rozhodnú, či Kurza posunú do ďalšieho volebného obdobia, ak splní ich očakávania, alebo mu vystavia stopku, ak budú mať pocit, že jeho činy sa rozišli so sľubmi.

Odhliadnuc od ideologického postoja ku Kurzovej strane či jeho koaličným partnerom, videné čisto pragmaticky, predmetom miernej závisti je fakt, že Rakúšania majú po rokoch konečne vládu, ktorej šéf chápe skutočné problémy a hovorí o potrebe ich riešenia, zatiaľ čo naše vládne koalície a veľká časť opozície sa už roky predháňajú len v tom, kto sa viac zapáči voličom a viac ich skorumpuje odvážnejším rozdávaním. Z tohto pohľadu je Kurz predstaviteľom nádejnej mladej generácie politikov. Takých potrebuje Európa. A možno bude inšpiráciou aj pre Slovensko.

Ján Oravec, HN