Dôchodky a bieda slovenskej politiky
Predstavte si, že v apríli 1989 sa zišlo zákonodarné zhromaždenie a veľkou ústavnou väčšinou schválilo všemožné sociálne a ekonomické istoty pre občanov vtedajšieho Československa. S odstupom tridsiatich rokov vieme vymenovať dlhý zoznam zásadných ekonomických, sociálnych a politických zmien, ktoré sa odvtedy udiali, ale o ktorých vtedajší ručitelia istôt nič netušili a teda s nimi ani nemohli počítať. Nemohli mať ani potuchy, že o niekoľko mesiacov tam už dokonca nebudú ani oni sami.
Na rozdiel od tejto fiktívnej situácie sa schválenie dôchodkového stropu reálne udialo. A naša realita má s uvedenou fikciou dve podobnosti: politici, ktorí schválili zastropovanie dôchodkov, tu už o niekoľko mesiacov nemusia byť a fakt, že dôchodkový strop schválila ústavná väčšina, nepredstavuje vôbec nijakú dlhodobú garanciu v horizonte desiatok rokov. Ak sa priemerný vek mužov a žien u nás postupne predlžuje, vek odchodu do dôchodku nemožno zabetónovať. Kým v roku 1989 mali 60-roční muži vyhliadku ešte na ďalších 15 rokov života, v súčasnosti je to už 19 rokov. V prípade žien to bolo v roku 1989 viac než 19 rokov, v súčasnosti je to už 23 rokov. Poslúžme si opäť ilustratívnym príkladom. Nech by sa hoci aj všetkých 150 poslancov zhodlo na tom, že chcú našim občanom zabezpečiť nekonečné slnečné dni a ústavným zákonom by zakotvili zákaz západu Slnka, nebolo by nám to nič platné. Slnko by kvôli tomu neprestalo zapadať. Zákonmi nemožno totiž ísť proti prírode. A to dokonca ani tými ústavnými.
Nepredvídateľné a často protikladné politické rozhodnutia o nastavení dôchodkového systému sú odrazom biedy slovenskej politiky. Zákon o zastropovaní dôchodkov v parlamente presadila strana Smer-SD. Teda tá istá strana, ktorá v roku 2012 schválila zákon, ktorý zaviedol mechanizmus predlžovania veku odchodu do dôchodku v závislosti od zvyšovania priemernej dĺžky dožitia! Stalo sa tak v auguste 2012, zákon začal platiť od 1. septembra 2012 a účinnosť mechanizmu zvyšovania dôchodkového veku s prihliadnutím na priemernú strednú dĺžku života bola naplánovaná na 1. jún 2017. Pod zákonom sa skvie podpis Roberta Fica. Ako predsedu vlády, v ktorej nebol nikto iný len jedna strana, strana Smer-SD.
Dnes tá istá strana stála v čele boja za zrušenie tohto mechanizmu, ktorý kedysi sama zaviedla. Hlasmi všetkých členov poslaneckého klubu, z ktorých mnohí boli pri tom aj v roku 2012, keď takmer „ako jeden muž“ zahlasovali za jeho zavedenie. A ten istý človek, ktorý ho pred niekoľkými rokmi potvrdil vlastným podpisom, jeho zrušenie a nahradenie stropom označuje za „obrovský sociálny počin“.
A dodáva: „liberáli dostali po papuli“. Nuž, ak prijmeme tento slovník, tak je potrebné upresniť, že „po papuli“ nedostali liberáli, ale sami si po nej dali tí, ktorí sa spoliehajú na to, že v tejto krajine si nikto nič nepamätá od jednej nedeľnej politickej diskusie k druhej. Aby bolo jasné, Smer-SD v roku 2012 schválením automatického predlžovania veku odchodu do dôchodku urobil jeden z najpozitívnejších krokov na zvýšenie udržateľnosti nášho dôchodkového systému. Je to jedna z mála vecí, za ktorú si počas dlhých rokov pri moci zaslúži pochvalu. Bohužiaľ, dnes sa stala obeťou snahy o politické prežitie za akúkoľvek cenu. Je len ich zodpovednosťou, že si vyhodnotili, že bude pre nich výhodnejšie, keď tento svoj počin z minulosti začnú vnímať - parafrázujúc slová bývalého premiéra - ako „obrovský sociálny zločin“.
Takto sa nedá robiť normálna hospodárska a sociálna politika. K tej sa totiž nedá dopracovať názorovými obratmi o stoosemdesiat stupňov, cirkusovým vyťahovaním tém a ich pseudoriešení ako keby to boli zajace v klobúku kabaretného kúzelníka tretej kategórie. Ešte stále najsilnejšia politická strana u nás je dôkazom degenerácie našej politickej scény. Koncom 90-tych rokov a prvých rokoch tohto tisícročia bola politika o snahe vytvárať podmienky pre dlhodobú prosperitu krajiny. Dnes je len o snahe zapáčiť sa voličom často škodlivými opatreniami. Ako je napríklad zastropovanie dôchodkov. Ústavná väčšina, ktorá ho podporila, je smutnou vizitkou dnešnej slovenskej politiky.
V diskusiách pred schválením ústavného zákona zaznelo mnoho argumentov, prečo je dôchodkový strop nie zlý, ale doslova tragický krok. Každý, koho táto téma zaujíma, si mohol prečítať mnoho fundovaných analýz. Z nich boli kritické výhrady najpregnantnejšie sformulované v analýze Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Nemá preto zmysel na tomto mieste tieto argumenty znovu opakovať. Určite však má zmysel upozorniť na to, že ani jeden z tých, ktorí sa pričinili o prijatie ústavného zákona, nebude môcť v budúcnosti tvrdiť, že nevedeli, čo schvaľujú. Súčasťou návrhu, ktorý predložilo sedem poslancov strany Smer-SD a napokon schválilo 91 poslancov strán Smer-SD, SNS, Most-Híd, Sme rodina, a Ľudová strana Naše Slovensko, bola predkladacia správa, v ktorej sa píše o vplyvoch zákona v prípade jeho schválenia. Dobre si prečítajte a najmä si dobre zapamätajte, čo sa v tejto doložke píše: „vplyvom zavedenia stropu na dôchodkový vek klesne miera náhrady novopriznaných dôchodkov vplyvom nižšieho získaného obdobia dôchodkového poistenia. To znamená, že dôchodcovia budú síce poberať dôchodok dlhšie, ale v nižšej výške“.
Ján Oravec, .týždeň
Zdroj: .týždeň