Nedotýkajte sa dôchodkového systému!

Mimoriadne pikantné bolo, že vo chvíli, keď Gurría svoj apel prezentoval, sedeli za ním ministri Žiga a Kažimír. Teda členovia najvyššieho vedenia strany Smer-SD, ktorá presadzuje zavedenie pevnej hornej hranice dôchodkového veku na 64 rokov v Ústave SR. Je mimoriadne nepravdepodobné, že by generálny sekretár OECD len tak povedal „čo mu slina na jazyk priniesla“. Oveľa pravdepodobnejšie je, že tak urobil po dohode s nimi. To zasa veľa vypovedá o stave najsilnejšej strany u nás, keď si odporcovia nerozumných návrhov musia privolávať na pomoc autority zo zahraničia.

Ale vráťme sa k dôchodkovému stropu. Tento nápad je neuveriteľná hlúposť. Či už sa nám to páči alebo nie, dôchodkové stropy alebo akékoľvek dlhodobé garancie v horizonte desiatok rokov nemajú v budúcnosti miesto, pretože jediná istota budúcnosti je istota neistoty. Tváriť sa, že vieme niečo zastropovať alebo finančne garantovať je úplne scestné.

Naopak, vidíme nové faktory, kvôli ktorým by sme mali veci spružňovať, nie fixovať. Najdôležitejšie je to, že v budúcnosti budeme pracovať úplne iným spôsobom. Ľudia nebudú pracovať od deviatej do piatej a  nebudú mať len jedno-dve zamestnania na celý život. Každý človek bude skôr kontraktorom, ktorý sa bude nechávať najímať na projekty iným spôsobom, nie klasickou pracovnou zmluvou.  Štát bude mať v budúcnosti oveľa viac problémov financovať dnešný systém, keďže nebude stíhať schvaľovať zákony na zdaňovanie a zodvodňovanie nových foriem práce.

Dnes máme dôchodkový systém, ktorý má už 130 rokov. Bismarcka, ktorý presadil prvý z daní  financovaný dôchodkový systém, postupne nasledovali všetky európske krajiny. Tento dôchodkový systém bol prijatý v čase , kedy ľudia používali na dopravu predovšetkým kone. Medzitým sa spôsob dopravy viackrát zásadne zmenil, ale dôchodkový systém máme v podstate stále ten istý. To je neudržateľné.

Diskusia by v súčasnosti už nemala byť o tom, že niekto predloží úplnú hlúposť a  my ostatní to budeme dolaďovať, šminkovať. Aj našminkovaný blud zostáva bludom. Mali by sme sa vrátiť k tomu ako nadstaviť dôchodkový systém, aby bol do budúcnosti udržateľný. Zásadne podceňujeme faktory, ktoré nás čakajú a  môžu spôsobiť kolaps systému z finančných dôvodov. Štát jednoducho nebude mať na to, aby ho financoval.

Jedným z riešení dôchodkového systému je návrat financovania dôchodkov do rodiny. A to adresne. Dôchodok by sa nemal skladať z väčšej časti z toho, čo dôchodcovi dá štát alebo čo si ušetrí, ale z toho, čo jeho deti zaplatia na daniach a odvodoch, resp. štát to presunie priamo z ich účtu na dôchodkové účty jeho rodičov, nie do bezodného štátneho rozpočtu alebo Sociálnej poisťovne. Vyriešilo by to veľa problémov, Je to prorodinné opatrenie, motivuje občanov, aby mali deti. A nielen to. Motivuje ich aj k tomu, aby sa aktívne starali o to, aby boli úspešné a mali príjmy, čo tiež čiastočne rieši problém vzdelávacieho systému.

Koalícia a opozícia si dokázali sadnúť za jeden stôl v prípade zákona o rozpočtovej zodpovednosti. To by sa malo v Národnej rade stať štandardom. Ako má vyzerať dôchodkový systém, vzdelávací systém, či zdravotníctvo by nemalo závisieť na vláde, ktorá práve vládne, mal by o tom existoval základný politický konsenzus. Ešte lepšie než výzvy zo zahraničia, aby sme sa správali rozumne je, aby sme sami dostali rozum.

Zdroj: .týždeň