Poznáme víťaza ankety Byrokratický nezmysel roka 2019
V ankete, ktorej odborným garantom je Združenie podnikateľov Slovenska, zo 69 nominovaných opatrení v roku 2019 získal prvé miesto paragraf, ktorý bráni elektronizácii účtovníctva v malých firmách.
Podnikatelia nominovali do tohtoročnej ankety Byrokratický nezmysel roka 69 opatrení. V nomináciách dominovali námety, ktoré súvisia s digitalizáciou a antibyrokratickým zákonom. Značná časť súvisela aj s novoprijatou legislatívou vyplývajúcou z poslaneckých návrhov, ktoré sú schvaľované bez dôsledného pripomienkovania a analýz ich dopadov. Vo finálovej desiatke sa objavili aj regulácie, ktoré sú prežité a nezodpovedajú dobe, či dokonca také, ktoré od podnikateľov požadujú nemožné.
O víťazovi rozhodlo on-line hlasovanie, ktoré prebiehalo od 03.12.2019 do 26.12.2019 a zapojilo sa doň celkovo 1 447 respondentov.
Byrokratickým nezmyslom roka 2019 je zastaralý paragraf v zákone o účtovníctve, ktorý bráni elektronizácii účtovníctva najmä v menších firmách. „Víťaz tohtoročnej ankety je príkladom regulácie, ktorá nezodpovedá dobe a dotýka sa takmer každej firmy. Uvádzať na každý doklad niekoľko podpisov a jeho konkrétne účtovanie malo zmysel v minulosti, no súčasnosti všetky potrebné informácie nájdu tak podnikatelia, ako aj kontrolné orgány v účtovných softvéroch", hovorí Ján Solík, predseda Združenia mladých podnikateľov Slovenska. „Druhým problémom je, že túto problematiku regulujú viaceré zákony. Kým zákon o DPH zodpovedá dobe, tak zákon o účtovníctve žiaľ nie. Dôsledkom je právna neistota a administratívna nadpráca, ktorá zbytočne zaťažuje firmy. Firmy, ktoré upúšťajú od papierových dokladov tak fungujú v akejsi šedej zóne, no najmä menšie firmy si radšej povedia, že nebudú riskovať prípadné pokuty a elektronizácii účtovníctva sa vyhýbajú", dodáva Solík.
Druhé miesto získala povinnosť vydavateľov kníh zasielať na vlastné náklady povinné výtlačky vydaných kníh do zákonom stanovených knižníc. Problémom je, že ich musia posielať aj do knižníc, ktoré s témou danej knihy vôbec nesúvisia. Parlamentnej knižnici alebo Štátnej vedeckej knižnici tak napríklad podľa zákona majú ročne končiť stovky románov pre ženy či knihy pre deti.
Tretiu priečku obsadila povinnosť podnikateľov oznamovať voľné pracovné miesta. „Táto regulácia je učebnicovým príkladom úradníckej nadpráce. Každý podnikateľ, ktorý hľadá zamestnanca, sa snaží nájsť vhodnú formu na propagáciu voľného pracovného miesta, keďže len tak si zabezpečí dostatok vhodných kandidátov. Štát by mu nemal prikazovať, aby použil určitú platformu. Ide o podobne absurdnú situáciu, ako keby štát prikazoval podnikateľom, akou formou majú propagovať svoje produkty. Čerešničkou na torte je, že uvedenú povinnosť si podnikateľ splní aj vtedy, keď inzeruje pracovné miesta na konkrétnych komerčných portáloch. Štát tak vybraným pracovným portálom garantuje biznis a zvýhodňuje ich oproti konkurentom", konštatuje Ján Solík.
Len s tesným odstupom skončila na štvrtej priečke nevykonateľná povinnosť zamestnávateľa, ktorý je sankcionovaný za prípadné duplicitné využitie rekreačného príspevku zamestnancom u viacerých zamestnávateľov, aj keď nemá žiaden nástroj, ako si to skontrolovať. „Podobnú situáciu zažívajú stovky firiem, ktoré sú penalizované za nepravdivé čestné vyhlásenia študentov uplatňujúcich si odvodové výnimky, aj keď nemajú žiadnu možnosť si ich pravdivosť overiť. Žiaľ, história sa opakuje a štát opäť hodil podnikateľom na plecia zodpovednosť a sankcie za niečo, čo si nevedia ani pri najlepšej vôli overiť", hovorí Solík.