Sú všetci podnikatelia "kočnerovci"?

Verejnosť má totiž sklon vnímať ich cez tých podnikateľov, ktorí sú obvinení zo závažných trestných činov alebo už dokonca sedia v base, cez príbehy „kočnerovcov“, „bašternákovcov“ či „varehovcov“. A potom všetkých bez rozdielu hádzať do jedného vreca a podnikanie stotožňovať s eurofondovými podvodmi, daňovými „kolotočmi“, s intrigami, vydieraním, či dokonca vraždami.

Tento negatívny imidž podnikateľov je ešte ďalej posilňovaný spôsobom akým dnes fungujú médiá, ktoré sa zameriavajú na pokrývanie jednotlivých káuz. Preto sú médiá logicky miestom, kde sa dá zaostriť reflektor verejnosti aj na pozitívne príklady. Našťastie, to sa už dnes deje. Dá sa dokonca povedať, že médiá sú plné príbehov podnikateľov, ktorí sa stali úspešnými vďaka svojmu talentu či vytrvalosti. Prispievajú k tomu aj najrôznejšie súťaže či ocenenia akými sú napríklad Podnikateľ roka či Podnikateľka roka. Napriek tomu je veľmi ťažké „prebiť“ negatívne pozitívnym.

Preto skutočné riešenie nemôže byť len o vylepšovaní obrazu. Je potrebné, aby pozitívne zmeny nastali aj v samotnom podnikaní. Osveta či kódexy pre poctivých podnikateľov sú síce fajn, ale nič neriešia. Jediným naozaj účinným riešením je systematicky minimalizovať všetky pokušenia, ktoré podnikateľov motivujú k podvodom, špekuláciám či ku korupčnému správaniu.  A k tomu treba vyhnať štát z ekonomiky všade tam, kde to ide. Ak by sa napríklad podarilo na úrovni EÚ dohodnúť zrušenie eurofondov, korupcia by sa u nás znížila možno o 70 %. Korupcia sa totiž nedá vykoreniť bez odstránenia jej príčiny. A tou zďaleka najvýznamnejšou príčinou korupcie u nás sú peniaze “zadarmo”, kvôli ktorým tu máme dlhé roky trvajúce “jánošíkovské slávnosti”. A ak by sme zásadne zredukovali subjektívne rozhodovacie právomoci politikov a úradníkov, odobrali im pečiatky, za ktoré sa dnes platí, zmizla by podstatná časť zostávajúcej korupcie. Je teda zavádzajúce tvrdiť, že korupcia je rakovinou dnešnej spoločnosti. Na rozdiel od nej je totiž liek na korupciu známy. Menej prerozdeľovania, menej rozdávania, menej úradníckej svojvôle. Stačí ho len aplikovať.    

V závere tohto roka si budeme pripomínať 30 rokov podnikania v modernej histórii Slovenska. Je to príležitosť nielen na bilancovanie minulosti, ale aj na prečistenie podnikania. K tomu však treba politikov, ktorí budú ochotní presadzovať zásadné systémové zmeny. Oveľa menej zásahov štátu do ekonomiky by na zozname takých zmien malo byť na prvom mieste.

Ján Oravec, HN