Zručnosti do neznámej budúcnosti - Nepripravujme absolventov pre svet, v ktorom žijeme, ale pre svet ktorý príde

1.  Len 13 % škôl má podľa prieskumu “To dá rozum” spoluprácu s praxou. To je veľmi nízke číslo, na strane druhej 87 % škôl, ktoré prepojenie s praxou vo vyučovacom procese nevyužíva, je dobrým východiskovým predpokladom k tomu, aby bolo možné dosiahnuť viditeľné zlepšenie v pomerne krátkom čase. Vzťah škola – prax sa dnes zvykne redukovať len na vzťah odborné učilištia – priemyselné podniky (najmä automobilky), no dôležité je povzbudzovať všetky typy škôl ako napr.  gymnáziá, aby začali spolupracovať s podnikateľmi a firmami úspešne overenými formami, napr. stážami študentov vo firmách, prednáškami podnikateľov a manažérov v školách, prípadovými štúdiami a zadaniami pre študentov na základe reálnych potrieb konkrétnych firiem (napr. príprava marketingovej kampane, navrhnutie web stránky, atď.)
2. Existuje priepastný rozdiel vo vnímaní obsahu a priorít vyučovacieho procesu medzi riaditeľmi a študentmi škôl. Toto je zásadné zistenie, ktoré poukazuje na to, že škola často študentom neposkytuje vzdelanie prioritne v oblastiach, o ktorých je presvedčené vedenie školy, že škola zabezpečuje. Je dôležité nájsť najlepšie spôsoby ako pomôcť riaditeľom škôl zmenšiť tento rozdiel a do určitej miery objektivizovať obraz o vyučovacom procese v škole.
3. Dopyt zamestnávateľov sa na trhu práce mení rýchlejšie než je reakčná schopnosť škôl prispôsobiť sa mu. Ako vyplýva z prieskumov, požiadavky na uchádzačov o zamestnanie sa v priebehu niekoľkých rokov menia úplne zásadným spôsobom. Okamžitý dopyt preto nemôže byť vodítkom pre školy pokiaľ ide o obsah vyučovania. Riešením je skôr orientácia škôl na motiváciu žiakov, aby boli ochotní a schopní permanentne sa vzdelávať, pracovať na sebe, na osobnom rozvoji tak, aby mohli v prvom rade viesť sami seba a potom viesť aj iných. K tomu školy potrebujú v žiakoch rozvíjať kľúčové zručnosti, ktoré sú – nie najsprávnejšie – označované ako “mäkké zručnosti”, pretože ich získanie si vyžaduje tvrdú prípravu.
4. Korporátny svet sa rýchlo mení a jeho rôzne modely znamenajú často veľmi rozdielne požiadavky na schopnosti zamestnancov. Kedysi boli organizačné štruktúry výrazne hierarchické, mali tvar pyramídy, podnikové vedenie v špičke pyramídy riadilo zvyšok firmy a jej zamestnanci boli dobrí vtedy, keď dokázali do bodky plniť nariadenia vedenia. Dnes sa organizačné štruktúry firiem splošťujú, vedenie deleguje mnohé právomoci na nižšie úrovne riadenia a firmy preto v oveľa väčšej miere než v minulosti hľadajú pracovníkov, ktorí sú tvoriví, schopní prijímať rozhodnutia aj bez manuálu či detailných pokynov vedenia. Navyše, trvalý pracovný pomer je v čoraz väčšej miere nahrádzaný flexibilnejšími formami zamestnávania, ľudia budú musieť byť pripravení, že svoj talent budú realizovať tak, že sa budú nechávať najímať na riešenie konkrétnych projektov. Na rozdiel od minulosti a dneška tak budú mať možnosť vyberať si účasť len na tých aktivitách, ktoré budú považovať za užitočné, a ktoré im budú dávať zmysel. Na všetky tieto trendy školy budú musieť zareagovať a prispôsobiť im obsah a spôsoby vyučovania.
5. Prestíž učiteľov sa znižuje, príčinou nie je len neúcta spoločnosti, ale aj objektívne riziko, že školy ako ich poznáme stratia svoju relevanciu. Kedysi bol učiteľ takmer monopolným zdrojom poznania, kľúčom detí negramotných rodičov ku vzdelaniu a lepšej budúcnosti. V súčasnosti moderné technológie a internet priniesli veľa ďalších možností na získanie vzdelania, nie je k tomu potrebný učiteľ a kamenná škola. Neformálne formy vzdelávania, masívne rozšírenie internetových kurzov, youtube atď., to všetko ohrozuje postavenie škôl ako ich doteraz poznáme. Ak školy chcú aj naďalej zostať relevantnými pre vzdelávacie potreby študentov, budú musieť hľadať spôsob ako poskytovať atraktívne vzdelávanie a k tomu budú musieť pristúpiť k zásadným zmenám foriem i obsahu vyučovania, je nemysliteľné byť modernou školou a pritom robiť len kozmetické úpravy vo svojom fungovaní.
6. Ak chcú podnikatelia a firmy, aby im školy pomáhali výchovou kvalitných absolventov, musia predtým oni pomôcť školám. Pomôcť školám znamená pomôcť učiteľom a pomôcť riaditeľom škôl.
7. Prostredníctvom spolupráce konkrétnych firiem a konkrétnych škôl vznikajú ostrovčeky pozitívnej deviácie. Vzniká tak efekt snehovej gule: treba začať s najiniciatívnejšími, ostatní sa pridajú.
8. Združenie podnikateľov Slovenska bude spolu so Slovak Business Agency pokračovať v aktivitách na podporu podnikateľského vzdelávania a podnikavosti, ktoré boli naštartované minulý rok. Budú pokračovať práce na príprave metodík pre rozvoj vybraných zručností, tieto budú predložené na pripomienkovanie vzdelávacej komunite prostredníctvom platformy ZPS a vzdelávacej komunity, ktorá vznikla v poslednom štvrťroku 2018.