Ekonomické návrhy v programoch politických strán

  Otázka mesiaca február pre porotu ZPS  

Pri študovaní návrhov jednotlivých strán v oblasti ekonomiky som s prekvapením zistil, že väčšina zo strán, ktoré majú reálnu šancu dostať sa do parlamentu, navrhuje znižovanie daní pre podnikateľov, znižovanie odvodov pre pracovníkov a znižovanie DPH. Dokonca aj vládne strany na čele so SNS, ktorá navrhuje zníženie dane z príjmu právnických osôb na úroveň 15% a DPH na potraviny na 10%. Otázkou ostáva, kde boli doteraz počas svojho vládnutia. Druhou otázkou je, či strany po vstupe do parlamentu okamžite nezabudnú na svoje sľuby, ako to bolo doteraz. Príkladom môže byť sľubované znižovanie administratívnej záťaže. Realita bola presne opačná. Obzvlášť pozitívne hodnotím návrhy na znovuzavedenie rovnej dane. Prichádzajú s ním viaceré strany na čele so SaS, ktorá má asi najviac rozpracovaný program v oblasti daní a ekonomiky zo všetkých politických strán. Navyše ho doplňuje návrhmi na zrušenie viacerých daní, čím by došlo k zjednodušeniu daňových zákonov a zníženiu administratívnej záťaže, po ktorej tak dlho neúspešne voláme. Musíme len dúfať, že po tohtoročných voľbách sa konečne dočkáme splnenia väčšieho počtu predvolebných sľubov, ako doteraz.

— Jaroslav Ďurkovský, člen Generálnej rady ZPS

Tradične najlepším programom v oblasti ekonomiky disponuje strana SaS a preto si myslím, že ak bude súčasťou budúcej koalície, jej opatrenia v oblasti ekonomiky by mali byť zastúpené v budúcom programovom vyhlásení v čo najväčšej miere. Ostatné politické strany, ktoré tvoria koaličný potenciál spolu so stranou SaS, by mohli hľadať prieniky vo svojich opatreniach pre oblasť ekonomiky, pričom platí že len najlepšie riešenia na základe argumentov by mali byť obsiahnuté v programovom vyhlásení a realizované budúcou vládou.

— Ľuboš Halák, člen Generálnej rady ZPS

Vo všeobecnosti môžem povedať, že už niekoľko volebných cyklov po sebe pozorujeme klesajúcu kvalitu (nielen) ekonomických programov politických strán. Často ide skôr o zbierku floskúl, bonmotov a marketingových hesiel, ako o skutočný program, vychádzajúci z poctivej analýzy východísk a následný návrh opatrení. Za obzvlášť znepokojujúci považujem trend, že viaceré strany sa už ani „neobťažujú“ tvorbou a komunikáciou reálnych volebných programov. Napriek tomuto všetkému, česť výnimkám! Do pozornosti čitateľa, ktorý by sa chcel dozvedieť, že ktorým :-), odporúčam prečítať si hodnotenia volebných programov napríklad zo strany INESS, či portálu Menej štátu

— Robert Spišák, člen ZPS