E-faktúra: Nová byrokracia bez návrhu kompenzácie a pridanej hodnoty pre podnikateľov

Pod rúškom boja proti daňovým podvodom sa má zaviesť systém, ktorý zasiahne každú firmu. V lepšom prípade firmám iba výrazne predraží administratívu a skomplikuje podnikanie, v tom horšom zasiahne aj do zabehnutých procesov a tiež do ich obchodných modelov. Situácie v praxi sú výrazne pestrejšie, komplexnejšie a rôznorodejšie ako predpokladajú úradníci, ktorí tento návrh pripravujú.

Z dostupných informácií možno návrh zavedenia e-fakturácie nazvať hurikánom v podnikateľskom prostredí, žiaľ nezasiahne ostrov podvodníkov, ale každú firmu.

Chýba vyhodnotenie predošlých opatrení, jasné zdôvodnenie a stanovenie cieľov a alternatívne riešenia

V doterajšej diskusii o zavedení e-faktúr nám chýba niekoľko zásadných parametrov.

Takto zásadnej zmene, ktorá sa plošne dotkne všetkých podnikateľských subjektov, by malo predchádzať vyhodnotenie efektivity v minulosti prijatých opatrení, ich nákladov a prínosov a tiež analýza toho, do akej miery štát využíva existujúce dáta a či potrebuje ďalšie. 

Argument o boji proti daňovým podvodom počúvame už roky pri odôvodňovaní zavádzania kontrolných výkazov, e-kasy a ďalších opatrení. Podnikatelia pociťujú ich administratívne a finančné náklady, ale nezdá sa, že by štát tieto nástroje dostatočne využíval a prinášali adekvátny efekt.

Keď sa od roku 2015 rozširovala povinnosť transferovej dokumentácie aj na domáce transakcie, v návrhu zákona neboli vyčíslené vplyvy ani očakávania od tohto opatrenia. Okrem haldy papierovačiek a biznisu pre poradcov nevidno veľa úžitku za niekoľko rokov od rozšírenia tejto povinnosti aj na domáce transakcie. Príkladov ako tento je viacero.

Pri takto zásadnej zmene je analýza efektivity predošlých opatrení nevyhnutým predpokladom pre diskusiu o akýchkoľvek ďalších nástrojoch. Zároveň sa vláda presne k takémuto prístupu zaviazala vo svojom programovom vyhlásení, kde deklarovala prijímať hospodársko-politické rozhodnutia na základe faktov a dát.

Chýba nielen vyhodnotenie predošlých opatrení, ale tiež jasné stanovenie cieľov, podľa ktorých možno vopred posúdiť prínosy a spočítať náklady tejto zmeny na strane štátu a firiem. Bez merateľných cieľov nie je možné ani spätne vyhodnotiť mieru ich naplnenia.

Ďalším parametrom je absentujúca diskusia o akýchkoľvek alternatívach riešeniach a tiež diskusia o opatreniach, ktoré by neboli plošné, ale zamerané na najviac rizikové skupiny.

E-faktúra rozšíri vystavovanie faktúr aj na subjekty, ktoré doteraz túto povinnosť nemali

E-fakturácia sa má týkať aj viacerých skupín podnikateľov, ktoré doteraz ani povinnosť vystavovať „faktúry“ nemali.

Napriek tomu, že podnikatelia dlhodobo upozorňujú na komplikovanosť legislatívy, aj v tomto prípade sa predkladatelia namiesto zjednodušenia rozhodli ísť opačnou cestou. Zákon o e-faktúre bude ďalším, ktorý definuje „svoje“ náležitosti faktúry. Plejádu zákonov (obchodný zákonník, zákon o účtovníctve, zákon o DPH, zákon o zaručenej elektronickej fakturácii), ktoré hovoria, čo má faktúra obsahovať, má doplniť ďalší predpis upravujúci svoje náležitosti.

Aby nových povinností nebolo málo, tak povinnosti pribudnú na oboch stranách obchodných vzťahov – dodávatelia budú mať povinnosť zaslať údaje z faktúr a odberatelia budú musieť tieto údaje potvrdzovať. Procesy sú ešte zamotanejšie pri zahraničných faktúrach, kde do nich vstupuje ešte aj legislatíva krajiny, z ktorej je obchodný partner.

Nová byrokracia bez návrhu kompenzácie a pridanej hodnoty pre podnikateľov

Vláda od júna 2021 schválila zavedenie pravidla, podľa ktorého má byť nová administratívna záťaž kompenzovaná rušením existujúcich povinností v rovnakom objeme. Od roku 2022 dokonca v dvojnásobnej výške. Je preto legitímne, že podnikateľský sektor pri množstve novej záťaže, ktorú tento zákon vygeneruje, očakáva jej poctivú kalkuláciu a predstavenie návrhov na kompenzáciu tejto regulačnej záťaže.

Ďalším problémom návrhu zavedenia e-faktúr je, že uvažuje iba nad problémami štátu. Ak už vláda chce zaťažiť byrokraciou všetky firmy a každé plnenie, bolo by na mieste premýšľať aj nad tým, ako tieto dáta využiť aj v prospech firiem a uľahčiť im fungovanie, vyťažovanie faktúr, rýchlejšie platby, či digitalizáciu a automatizáciu účtovníctva. Nič také žiaľ súčasťou debaty o e-faktúrach nie je.

Zoznam problémov novou administratívou nekončí

Doterajšia skúsenosť so štátnymi IT systémami nedáva ani veľa dôvodov na optimizmus z hľadiska ich jednoduchosti, stability a bezpečnosti pri narábaní s citlivými údajmi. Zámer, podľa ktorého sa má zo dňa na deň cez štátny IT systém začať spracovávať každá faktúra, teda stovky tisíc dokladov denne, znie ako veľké dobrodružstvo.

Ak pripomenieme nezvládnutý proces zavádzania e-kasy, nerozumieme, prečo sa štát nepoučil a termíny opäť nastavuje až príliš ambiciózne. V porovnaní so zavádzaním e-kasy bude potrebné prispôsobiť násobne viac systémov. K tomu, ale dodávatelia softvérov, ktoré sú často zahraničné, potrebujú dostatok času a s výrazným predstihom vyjasnené všetky legislatívne aj technické detaily.

Ak má všetko fungovať o 15 mesiacov a ešte ani nevieme, či a v akej podobe bude zákon schválený, ide o príliš ambiciózny plán so značnými rizikami.

Ďalším problémom, ktorý tento zámer nezohľadňuje, sú chýbajúce digitálne zručnosti najmä v menších firmách. Posledný Flash Eurobarometer ukázal, že až 62 % malých a stredných firiem v EÚ čelí prekážkam v oblasti digitalizácie. Slovenské podniky ako druhú najčastejšiu prekážku označovali nedostatok zručností.

Problém s veľkou časťou daňových únikov e-faktúra nevyrieši

Rovnako ako e-kasa, ani e-fakturácia nevyrieši častý problém s daňovými únikmi v prípadoch, kedy dodávateľ nevystaví zákazníkovi doklad, pretože ho nepožaduje a nepotrebuje – konečný spotrebiteľ, SZČO využívajúca paušálne výdavky a pod. Pri pohľade na výsledky kontrol e-kasy je zrejmé, kam by mala smerovať pozornosť kompetentných. Plošné zaťaženie celého podnikateľského sektora povinnosťou, ktorá je experimentom s obrovskými nákladmi, to zrejme nebude.