INFOGRAFIKA: E-faktúra na Slovensku - svetový unikát bez jasného cieľa

Pripravované zavedenie e-faktúr je jedným z najvážnejších zásahov do podnikateľského prostredia za posledných 30 rokov. Pod rúškom boja proti daňovým podvodom sa má zaviesť systém, ktorý zasiahne každú firmu a v niektorých sektoroch spôsobí enormné náklady. „Z dostupných informácií možno návrh zavedenia e-fakturácie nazvať hurikánom v podnikateľskom prostredí, žiaľ nezasiahne len ostrov podvodníkov, ale každú firmu,“ konštatuje Ján Solík, prezident Združenia podnikateľov Slovenska.

Oplatí sa e-faktúra? V Česku sa vracajú z kratšej cesty

Podnikateľský sektor už mesiace upozorňuje na zásadné riziká, ktoré sú s návrhom na zavedenie e-faktúr spojené. „Najväčším nedostatkom návrhu na zavedenie e-faktúr je, že bez vyhodnotenia predošlých opatrení a stanovenia jasných cieľov nikto nevie povedať, či je zavedenie e-faktúr nevyhnutné. Kým firmy vedia veľmi presne, aké komplikácie a náklady im táto zmena spôsobí, štát nepredložil serióznu analýzu toho, čo majú e-faktúry priniesť, koľko budú stáť a aké alternatívy zvažoval, kým sa rozhodol pre riešenie, ktoré v navrhovanej podobe neexistuje nikde na svete,“ zdôrazňuje Solík.

Pri takto zásadnej zmene je analýza efektivity predošlých opatrení nevyhnutým predpokladom pre diskusiu o akýchkoľvek ďalších nástrojoch. Zároveň sa vláda presne k takémuto prístupu zaviazala vo svojom programovom vyhlásení, kde deklarovala prijímať hospodársko-politické rozhodnutia na základe faktov a dát. „Argument o boji proti daňovým podvodom počúvame už roky pri odôvodňovaní zavádzania kontrolných výkazov, e-kasy, transferovej dokumentácie pre tuzemské transakcie, opätovného nahlasovania účtov finančnej správe vrátane ich overovania a ďalších opatrení. Všetci podnikatelia pociťujú ich administratívne a finančné náklady a skôr ako sa pustíme do ďalších, je na mieste očakávať vyhodnotenie prínosov a nákladov tých existujúcich. Zvlášť v situácii, kedy vidíme, že naši susedia ich po takomto vyhodnotení rušia, lebo prínosy neprevyšujú náklady,“ dodáva.

Nová byrokracia bez adekvátnej kompenzácie

Vláda od júna 2021 schválila zavedenie pravidla, podľa ktorého má byť nová administratívna záťaž kompenzovaná rušením existujúcich povinností v rovnakom objeme. Od roku 2022 dokonca v dvojnásobnej výške. Je preto legitímne, že podnikateľský sektor pri množstve novej záťaže, ktorú tento zákon vygeneruje, očakáva jej poctivú kalkuláciu a súčasné predstavenie návrhov na zmeny, pri ktorých regulačná záťaž ubudne. „Prepočty k návrhu na zavedenie e-fakturácie síce formálne hovoria o úsporách, ktoré dvojnásobne prevyšujú náklady, no viaceré čísla sú ťažko uveriteľné. Napríklad niekoľko miliónov eur, ktoré po zavedení e-faktúr vraj firmy nebudú musieť platiť za licencie MS OFFICE. Predkladateľ predpokladá, že takmer 100 000 podnikateľov používa Word či Excel iba na vystavovanie faktúr,"  poukazuje Solík.

Príkladov zbytočnej administratívy, či enormných nákladov je mnoho. Napríklad dáta zo zahraničných faktúr bude treba manuálne prepisovať. Banky zas budú musieť investovať obrovské sumy do zmeny IT systémov, aby mohli do e-faktúry zahrnúť aj bankové poplatky, ktoré z pohľadu daňových únikov nepredstavujú žiadne riziko.

Záťaž pre všetkých podnikateľov namiesto cielených opatrení v rizikových sektoroch

Pred návrhom na zavedenie e-faktúr chýbala odborná diskusia o akýchkoľvek alternatívach riešenia a tiež diskusia o opatreniach, ktoré by neboli plošné, ale zamerané na najviac rizikové skupiny. „Digitalizácia je síce trendom, ale návrh na zavedenie e-faktúr tomuto trendu nezodpovedá. Štáty, ktoré sú lídrami digitalizácie, vytvoria užitočnú službu a motivujú firmy ju využívať. Slovensko sa chce vydať cestou, ktorá plošne zaťaží celý podnikateľský sektor povinnosťou, ktorá je experimentom s obrovskými nákladmi a nejasnými prínosmi,“ uzatvára Solík.