Podnikatelia sú pre hospodárstvo nenahraditeľní, vláda sa k nim však podľa toho nespráva

Problémy, ktorá trápia podnikateľov najviac

Vysoké dane a odvody, komplikovaná legislatíva, ktorá sa často mení, nízka vymožiteľnosť práva a zlý stav vzdelávacieho systému sú problémy, ktoré dlhodobo dominujú vo väčšine prieskumov a rebríčkov týkajúcich sa kvality podnikateľského prostredia. Pre 9 z 10 podnikateľov sú prekážkou v podnikaní vysoké daňovo-odvodové zaťaženie či nestabilita a nejednoznačnosť právnych predpisov. Pre 8 z 10 podnikateľov je prekážkou dostupnosť a kvalita pracovnej sily. V poslednom období k týmto dlhodobým problémom pribudla inflácia a nestabilné ceny energií. Približne každý tretí podnikateľ hovorí, že nedokáže podnikať bez toho, aby nikdy neporušil žiaden zákon. Príčinou je neprehľadná a často sa meniaca spleť predpisov.

Problémom je nielen domáca legislatíva, ale aj tá európska. Na Slovensku existuje iba minimálna verejná diskusia týkajúca sa európskych regulácií v čase ich tvorby. Hoci môžeme ovplyvňovať podobu európskych regulácií už v ich zárodku, SR často v termíne nezašle žiadne stanovisko. Regulácie v oblasti pracovného práva, digitálneho trhu, ochrany osobných údajov či pribúdajúce environmentálne regulácie vyžadujú od podnikateľského sektora neustále prispôsobovanie a prinášajú firmám zásadné výzvy pre ich konkurencieschopnosť, pričom dopady týchto regulácií môžu byť zásadnejšie ako domáca legislatíva. Často však chýba rozhodovanie na základe dát a porovnávanie nákladov so zamýšľanými prínosmi. Pri mnohých reguláciách vidíme preteky za zelenými cieľmi bez ohľadu na ich náklady.

Hodnotenie prijímanej legislatívy z pohľadu praxe

Počty skrátených konaní a poslaneckých návrhov zákonov schvaľovaných bez pripomienkovania a diskusie s tými, ktorých sa týkajú, lámali rekordy. Ide o dlhodobo sa zhoršujúci trend. Zmeny uskutočnené návrhmi v parlamente sú často nekvalitne pripravené a mnohokrát sú schvaľované na poslednú chvíľu. Poslanecké návrhy zvyčajne nemajú vyčíslené dopady a neprechádzajú štandardným pripomienkovacím procesom. Dáta nám ukazujú, že v prípade poslaneckých noviel majú podnikatelia približne o polovicu menej času na prípravu v porovnaní s vládnymi návrhmi zákonov.

Počet zákonov schválených v parlamente v skrátenom legislatívnom konaní bol v roku 2022 päťnásobne vyšší v porovnaní s rokom 2018. Hovoríme už o období, keď nemožno argumentovať pandémiou.Chýbajúce vyčísľovanie dopadov navrhovaných zmien však nie je problém len pri poslaneckých novelách. Dáta Centra lepšej regulácie SBA ukazujú, že z regulácií, ktoré mali vplyv na podnikateľské prostredie vyčíslili predkladatelia vplyv iba v 37 percentách prípadov.

Ďalším problémom je, že ak aj pripomienkové konanie prebehne, do akej miery sú pripomienky z praxe zohľadňované. Ak sa pozrieme na posledných päť rokov, tak pri novelách jedenástich kľúčových zákonov, ktoré sa dotýkajú väčšiny podnikateľov, bolo zohľadnených len 11 percent zo všetkých zásadných pripomienok. Čiže približne len jedna z desiatich pripomienok bola akceptovaná. Keď sme sa pozreli na tieto čísla ešte detailnejšie, videli sme, že častokrát bol práve obsah neakceptovaných pripomienok predmetom neskorších opráv a noviel. Išlo jednoducho o problémy, ktorým sa dalo predísť, a výsledkom bolo, že zmeny opäť len pribúdali.

Aké zmeny potrebuje slovenské podnikateľské prostredie

Prijímanie legislatívy predkladanej poslancami si vyžaduje zásadné zmeny, pretože neexistuje žiaden odborný argument, prečo pri poslaneckých návrhoch zákonov tolerujeme nižší štandard ako pri tých, ktoré pripraví vláda. Zároveň si myslíme, že je čas aj na odbornú debatu o tom, či široko nastavenú možnosť predkladania návrhov zákonov poslancami netreba zmeniť, tak ako to vidíme vo viacerých vyspelých demokraciách, napríklad v Nemecku či Francúzsku. V krajinách EÚ existujú rôzne formy realizácie zákonodarnej iniciatívy poslancov.

Zmeny vyžaduje aj proces, akým sa na domácej úrovni pripomienkujú európske regulácie v úvodných etapách, kedy je možné prinášať odborné argumenty a ovplyvniť už v zárodku ich znenie. Napriek tomu, že neraz ovplyvňujú naše firmy zásadnejšie ako domáca legislatíva, SR často ani len nezašle svoje stanovisko. 

Ak chce vláda naštartovať ekonomiku, je potrebné uvoľniť ruky tým, ktorí tvoria hodnoty a upustiť od nápadov, pri ktorých sa ukázalo, že nefungujú. Či už ide o cenové regulácie, obmedzovanie súkromného vlastníctva a konkurencie alebo nové úrady a štátne firmy. Naopak je nevyhnutné  konečne pohnúť s témami, ktoré dlhodobo dominujú rebríčkom problémov v podnikateľskom prostredí  a venovať náležitú pozornosť reforme školstva, sociálneho systému, zefektívňovaniu štátneho aparátu. Najmä zoštíhlenie a zefektívnenie verejnej správy musí byť razantnejšie v porovnaní s predstaveným menu na konsolidáciu verejných financií. Za posledných desať rokov totiž každoročne pribudli v priemere 3-4 nové úrady či inštitúcie, počet zamestnancov verejného sektora narástol na takmer 440 000 ľudí a priemerná mzda vo verejnom sektore je zhruba o 200 eur vyššia ako v súkromnom sektore, ktorý tieto výdavky financuje.

Slovensku chýbajú zásadné reformy v kľúčových oblastiach, pribúda zamestnancov vo verejnom sektore a krajinám EÚ sme sa namiesto ich dobiehania začali vzďaľovať. Zhoršuje sa tiež konkurencieschopnosť našich firiem. Na zlepšenie je potrebné do tvorby legislatívy vrátiť elementárnu predvídateľnosť, odbornú diskusiu a prijať opatrenia, ktoré pomôžu naštartovať ekonomiku a uvoľnia ruky tým, ktorí tvoria hodnoty. Zároveň je nevyhnutné venovať náležitú pozornosť reforme školstva, sociálneho systému a zefektívňovaniu štátneho aparátu. Dôležité tiež bude, aby nová vláda pri konsolidácií verejných financií odolala pokušeniu bezbreho zvyšovať dane a naopak sústredila sa na hľadanie úspor v zefektívňovaní a zoštíhľovaní verejného sektora.

Zdroj: Trend