Rodinné firmy čakajú na zásadné zmeny viac ako desaťročie

Generácia podnikateľov, ktorí zakladali svoje firmy v deväťdesiatych rokoch, ich postupne odovzdáva svojim potomkom a čelia rôznym výzvam. Podľa štatistík zvládne odovzdanie vedenia firmy druhej generácii približne jedna tretina rodinných firiem v Európe a iba každú desiatu prevezme úspešne tretia generácia v rodine.  Z viac ako 600 000 malých a stredných podnikov, ktoré tvoria 75 % zamestnanosti, tvoria rodinné firmy rôznej veľkosti podľa odhadov väčšinu. To, do akej miery sa im podarí úspešne zvládnuť generačnú výmenu je teda dôležité nielen pre ich majiteľov, ale úspešnosť tohto procesu ovplyvní aj budúci charakter slovenskej ekonomiky.  Rodinné firmy majú zvyčajne oveľa väčší vzťah ku konkrétnemu regiónu, zväčša tiež osobnejší vzťah k svojim zamestnancom, či zákazníkom a ich podnikanie tak prináša širšiu množinu benefitov. Meno firmy nosia často v občianskych preukazoch a ak chcú podnikať dlhodobo, podnikajú zodpovedne.

Odovzdať firmu je často náročnejšie ako ju vybudovať 

Pre zakladateľov firiem je generačná výmena najväčším obchodom v ich živote a vyššie uvedené čísla ukazujú, že pre mnohých je odovzdanie firmy náročnejšie ako jej vybudovanie. O to dôležitejšie je, aby regulačný rámec rodinám nekomplikoval už beztak náročný proces. Aká je realita? Občiansky zákonník pochádza z čias, keď nikto na našom území neuvažoval o existencii podnikania a obchodný zákonník pochádza z doby, keď bolo podnikanie v plienkach. Štát dokonca trestá odovzdanie rodinnej firmy druhej generácii ďalšími daňami, vo viacerých prípadoch pokladá bezplatnú výpomoc príbuzných v rodinnej firme za nelegálne zamestnávanie a v našej právnej úprave zatiaľ neexistujú nástroje ako zverenecké fondy či rodinné nadačné fondy, ktoré by umožňovali zachovanie majetku v jednom celku a eliminovali jeho drobenie.

Čo v zahraničí funguje, u nás odmietame

Kým v susednom Česku s ich riešením začali pred takmer 10 rokmi, na Slovensku na zásadné zmeny čakáme márne dodnes.  Časť problémov pri generačnej výmene v rodinných podnikoch, ktoré so sebou prináša zastaralá úprava dedenia a dlhotrvajúce dedičské konania, má pomôcť vyriešiť aj zavedenie rodinných nadácií. Kritici v súvislosti s novelou, ktorá je predložená v parlamente varujú pred vytváraním priestoru na korupčné schémy. Experti venujúci sa téme rodinného podnikania naopak zdôrazňujú, že navrhovaný inštitút sa nijak nevymyká podobným nástrojom, ktoré existujú v zahraničí a pomáhajú rodinám riešiť efektívne odovzdanie (nielen) ich rodinných podnikov. Namiesto odbornej diskusie vidíme mediálne výzvy na neschválenie a mlčiacu väčšinu rodinných podnikov, ktorá na podobný nástroj v slovenskej legislatíve čaká už roky a medzičasom využívajú možnosti, ktoré im ponúka napríklad česká právna úprava. Čím menšia je firma, tým väčšie sú komplikácie spojené s využívaním takýchto zahraničných štruktúr, len preto, že ich na Slovensku nemáme.

Nová byrokracia bez prínosov

Niekoľko drobných zlepšení prijatých v legislatíve od januára si všimne málokto. Najviditeľnejšou zmenou je zavedenie definície rodinného podnikania do zákona a umožnenie registrácie a evidencie rodinných podnikov. Tá okrem ďalších administratívnych povinností prináša aj viacero obmedzení, kedy zákon určuje registrovaným rodinným podnikom, ako majú použiť 12 % svojho zdaneného zisku, čo umožňuje úradníkom nazerať rodinám „do kuchyne“  a pýtať si zápisnice z ich rodinných rád, ktoré budú musieť povinne vyrábať. „Benefitom“, pre tých, ktorí sa rozhodnú registrovať je možnosť označiť svoju firmu za rodinnú v obchodom registri. Predkladatelia hovoria, že ide o prvý krok a ďalšie benefity prídu neskôr.

Rodinné firmy však nepotrebujú výnimky a úľavy. Potrebujú to, čo akákoľvek iná firma - stabilné a predvídateľné podmienky, minimum byrokracie, jednoduché, zrozumiteľné a vymáhateľné pravidlá a moderné školstvo, ktoré bude zodpovedať potrebám 21. storočia.  Zároveň vyriešiť niekoľko špecifických problémov, aby im štát pri generačnej výmene, tak ako pri akejkoľvek inej časti podnikania, nezavadzal a nevytváral zbytočné prekážky.

Kľúčové problémy sa dajú vyriešiť aj bez ďalšej byrokracie, registrácie a takých zásahov do slobody podnikania, ktoré firmám predpisujú, ako musia použiť časť zisku. 

Zdroj: Hospodárske noviny