ZPS v médiách: Prijímaná legislatíva pre biznis očami podnikateľov

Spoločným znakom väčšiny negatívnych zásahov do podnikateľského prostredia je najmä obchádzanie legislatívneho procesu, nevyčísľovanie dopadov a absencia diskusie s dotknutými. Prijímanie legislatívy predkladanej poslancami si vyžaduje zásadné zmeny, pretože neexistuje žiaden odborný argument, prečo pri poslaneckých návrhoch zákonoch tolerujeme nižší štandard ako pri tých, ktoré pripraví vláda.

Legislatívne návrhy v uplynulom období

Každé zasadnutie parlamentu vnímajú podnikatelia s tým, že netušia, aké ďalšie prekvapenie im môžu poslanci pripraviť. Medzi stovkami návrhov zákonov, ktoré čakajú na prerokovanie v parlamente, sú návrhy regulujúce marže či dokonca ceny obchodníkov, návrh špeciálneho odvodu, ktorý už pol roka zneisťuje viaceré sektory a odrádza ich od investícií, ale aj schvaľovanie ďalších rozpočtovo nekrytých výdavkov, ktorými si politici za budúce dane kupujú voličov.

Zásadne sa tiež zhoršila kvalita prijímanej legislatívy, často sme videli reparáty, a to nielen v poslednom období. Schizofrenická politika, kedy boli prijímané na jednej strane antibyrokratické balíčky, na druhej strane sa zavádzali v minulosti zrušené povinnosti, ale pribúdali tiež nové. Za všetky spomeniem byrokraciu vyplývajúcu z novej mediálnej legislatívy, ktorá sa netýka len médií, ale prakticky každej firmy, produkujúcej podcasty či video obsah.

Očakávania podnikateľov od budúcej vlády

Podnikatelia očakávajú, že sa skončia preteky v tom, kto rozdá viac z peňazí, ktoré si krajina požičiava a politici konečne začnú riešiť dlhoročné problémy, akými sú zhoršujúca sa kvalita školstva, nepriaznivá demografia, vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, nízka vymožiteľnosť práva, ale aj časté zmeny zákonov a ich nízka kvalita.

Zároveň je potrebné upraviť nástroje tzv. regulačnej reformy, aby slúžili svojmu účelu a konečne sme sa dočkali zníženia regulačnej záťaže a zlepšenia kvality novoprijímaných regulácií. Nevyhnutné je tiež zaviesť mechanizmy, ktoré zabránia situáciám, kedy štátne úrady nedodržiavajú zákonné lehoty a nikto za to nenesie zodpovednosť. 

Problém klesajúcej konkurencieschopnosti Slovenska je však dvojnásobný. Na jednej strane sa Slovensko vzďaľuje krajinám EÚ namiesto ich dobiehania, no na druhej strane stráca v globálnej konkurencii svoju atraktivitu aj európska ekonomika. Preto je dôležité, aby vláda a zodpovedné rezorty venovali výrazne vyššiu pozornosť aj reguláciám, ktoré sú schvaľované na úrovni EÚ, a to najmä v čase, kedy sa ešte len začínajú tvoriť a je možné ovplyvniť ich obsah.

Zdroj: Trend