Byrokratický nezmysel roka 2023 je známy: zaujal problém takmer každej firmy

Niektoré sumy, od ktorých závisia daňové a odvodové povinnosti, sú roky rovnaké a firmám tak výrazne rastie administratíva. Tento problém získal spomedzi 51 nominovaných absurdít prvé miesto. Zaujali tiež nedostatky v digitalizácii štátu či zastaralá regulácia v oblasti zamestnávania.

Do 12. ročníka ankety Byrokratický nezmysel roka 2023 nominovali podnikatelia a odborná verejnosť 51 námetov z rôznych oblastí. Z hľadiska ministerstiev, do ktorých kompetencie patria jednotlivé námety, sa v dvanástom ročníku ankety najviac nominácií týkalo rezortu financií, práce a zdravotníctva. Z hľadiska tém nominácie poukazovali najmä na duplicitné údaje poskytované štátu, zbytočne požadované doklady či rôzne problémy z pracovného práva, účtovníctva a daní.

Tak ako každý rok, zástupcovia podnikateľov vybrali finálovú TOP 10-ku, ktorá reprezentuje rôzne typy problémov objavujúcich sa v nomináciách. Nejde o výber najväčších problémov v podnikateľskom prostredí, ale o vzorku poukazujúcu na širokú škálu problémov, ktoré zbytočne komplikujú život (nielen) podnikateľom. „Napriek tomu, že ide už o dvanásty ročník Byrokratického nezmyslu, o nominácie nebola núdza. Finalisti tohto ročníka ukazujú širokú paletu problémov, od neschopnosti štátu digitalizovať procesy, cez zastaralé regulácie až po chaotické pravidlá, ktoré sú praktickým dôsledkom prijímania legislatívy mimo štandardného legislatívneho procesu,“ konštatuje Lukáš Ivan, predseda Združenia mladých podnikateľov Slovenska.

Neúmerná administratíva v dôsledku roky nezmenených súm v daňových a odvodových zákonoch

V ankete Byrokratický nezmysel roka 2023 bolo v on-line hlasovaní od 18.12.2023 do 31.12.2023 odovzdaných 1 129 hlasov. Najviac, 18 %, získal problém, v dôsledku ktorého firmám výrazne rastie administratíve zaťaženie. Niektoré sumy, od ktorých závisia daňové a odvodové povinnosti podnikateľov, totiž zostávajú nezmenené dlhé roky. Napríklad hranica obratu na DPH je v roku 2024 rovnaká ako v roku 2004, no ceny rástli a podnikatelia tak limit dosiahnu oveľa skôr. Častejšie tiež musia odpisovať drobný majetok, keďže zákonom stanové sumy sú rovnaké ako pred 15 rokmi. Administratívu zvyšuje aj dlhodobo nezmenená suma (200 eur) pre odvodovú výnimku z dohôd u pracujúcich študentov a dôchodcov. Navyše štát nepristupuje k zmenám súm rovnako, keď niektoré vie rýchlo zmeniť aj viackrát do roka – napríklad stravné, ktorého výška sa v roku 2023 z dôvodu inflácie menila trikrát. „Víťazom dvanásteho ročníka je rastúca byrokracia vyplývajúca z neochoty štátu zreálňovať fixne stanovené sumy v daňových a odvodových predpisoch. Rozhodlo najmä to, že tento problém a zvyšujúcu sa administratívnu záťaž pociťuje takmer každá firma,“ hodnotí Ján Solík, prezident Združenia podnikateľov Slovenska. „Ak podnikatelia vidia, že niektoré sumy je možné upraviť aj viackrát ročne a iné sú rovnaké ako pred dvadsiatimi rokmi, ťažko majú pre používanie takého dvojakého metra pochopenie,“ dodáva.

Niektoré pravidlá v oblasti zamestnávania zvyšujú náklady či brzdia v zamestnávaní

Na druhom mieste sa umiestnila regulácia, ktorá sa týka zamestnávania. Zamestnanci totiž majú v niektorých prípadoch nárok na dovolenku aj za čas, ktorý reálne neodpracovali. Napríklad ide o situáciu, kedy dovolenka v zamestnaní nabieha rodičom počas materskej (otcovskej). Tí si ju po opätovnom návrate do práce vyčerpajú a zamestnávateľ im tak prepláca voľno za neodpracovaný čas. Podobný problém nastáva pri prechode zo skráteného pracovného úväzku na plný – zamestnanec si môže vyčerpať voľno, ktoré mu ostalo z predchádzajúceho úväzku, zamestnávateľa to ale už stojí viac, nakoľko mu prepláca dovolenku za viac hodín ako v danej dobe reálne odpracoval. „Firmy a ich zamestnanci sú na jednej lodi a pravidlá, ktoré upravujú ich vzťahy by mali byť vyvážené. Regulácie, vďaka ktorým na dovolenku vzniká nárok aj za dni, ktoré zamestnanec neodpracoval, sú typickým príkladom nevyváženosti, ktorá má za následok nižšiu ochotu vytvárať nové pracovné miesta a znižuje našu konkurencieschopnosť,“ hovorí Martin Hošták, generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov.

Že pracovno-právna úprava a súvisiace predpisy potrebujú revíziu, dokazuje aj ďalší z nominovaných finalistov. Napriek tomu, že na Slovensku chýbajú zdravotníci, tým zo zahraničia komplikujeme možnosť zamestnať sa u nás. Navyše, jedno ministerstvo zbytočnú byrokraciu zrušilo, no druhé na nej stále trvá.

V digitalizácii štát stále zaostáva

Tretie miesto získala neschopnosť štátu zabezpečiť výmenu údajov medzi dvomi registrami, ktoré dokonca spravuje jedno ministerstvo. Ak totiž podnikateľ živnostenskému registru do 15 dní neohlási zmenu údajov napríklad zodpovedného zástupcu, hrozí mu pokuta. Túto informáciu však už má register fyzických osôb, ktorý patrí rovnako pod rovnaké ministerstvo. Vzájomne ale nie sú prepojené a doplácajú na to podnikatelia. „Problémy, ktoré súvisia s nezvládnutou informatizáciou sú už tradičným finalistom v ankete Byrokratický nezmysel. Ukazuje sa, že ani zriadenie ministerstva s tisíckou zamestnancov či vytvorenie štátnej IT firmy, nie sú zárukou, že podnikatelia nebudú musieť robiť poštárov medzi úradmi a informačné systémy verejnej správy budú zodpovedať 21. storočiu a štandardom, aké sú obvyklé v súkromnom sektore,“ dodáva Ján Solík zo Združenia podnikateľov Slovenska.

Neschopnosť odovzdávania si dokumentov a údajov medzi inštitúciami podčiarkuje aj ďalší nominant z finálovej desiatky. Úrad pre verejné obstarávanie vie pri zápise do zoznamu hospodárskych subjektov získať všetky potrebné potvrdenia o firme, okrem potvrdenia od súdu, že spoločnosť nie je v likvidácii. Iný doklad si ale od toho istého súdu vyžiadať vie.

Aké ďalšie nezmysly zaujali?

Hlasujúcich zaujali taktiež rozdielne sadzby DPH pri príbuzných produktoch. Napríklad petržlenová vňať má inú DPH ako vňať s koreňom a zeler buľvový inú sadzbu DPH ako zeler stopkový. „Chaos v DPH pri tzv. zdravých potravinách je dobrým príkladom toho, aké dôsledky môže mať prijímanie legislatívy bez pripomienkového konania cez poslanecké návrhy. Na jedenej strane chce štát podporovať viac domácich produktov na pultoch, na druhej strane zníži DPH na viaceré potraviny, ktoré nepochádzajú z domácej produkcie,“ hovorí Martin Krajčovič, predseda Slovenskej asociácie moderného obchodu. „Ak už chce štát nižšiu DPH na potraviny, mal by určiť skupiny produktov, ktorých sa bude týkať a nie určovať konkrétne výrobky. Vyhli by sme sa absurditám, aké vidíme v ankete Byrokratický nezmysel roka a zjednodušili by sme život nielen obchodníkom, ale aj samotným zákazníkom,“ dodáva Krajčovič. Nejasno v sadzbách dane z pridanej hodnoty majú často aj samotní predajcovia. Neraz sa možno stretnúť s tým, že rovnaký produkt má v rôznych obchodoch rozdielnu sadzbu DPH.

Ďalší finálový nezmysel poukázal napríklad na veľmi podrobnú úpravu spotrebiteľských zmlúv, napríklad lízingových alebo poistných, ktorým zákon určuje aj také detaily ako je veľkosť písma či čitateľnosť. Že ide o zbytočne prehnanú reguláciu vidno pri porovnaní napríklad s príbalovými letákmi, kde takéto podmienky stanovené nie sú a v praxi to neprináša žiadne problémy.

Jeden z finálových byrokratických nezmyslov poukázal tiež na to, že hoci sa niekedy podarí procesy zjednodušiť, nevyrieši sa celý problém. V roku 2021 sa totiž síce zjednodušil proces odhlasovania zamestnávateľov zo Sociálnej poisťovne po odhlásení posledného zamestnanca a registrácia sa im ruší automaticky, no sú odhlásení aj vtedy, keď vedia, že o pár dní príjmu nového zamestnanca. Musia sa teda vzápätí opäť registrovať. Naproti tomu, v rovnakej situácii zostávajú v zdravotnej poisťovni či na finančnej správe naďalej registrovaní.

Rebríček ankety Byrokratický nezmysel roka 2023

Názov nezmyslu	Podstata problému	Výsledok
Dvojaký meter štátu – niektoré sumy vie zmeniť aj trikrát ročne, iné necháva viac ako desať rokov rovnaké	Zatiaľ čo stravné sa pre infláciu menilo v roku 2023 až trikrát, niektoré dôležité sumy sú v daňových a odvodových zákonoch bez zmeny stanovené aj viac ako 10 rokov. Tým dochádza nielen k skrytému rastu daňového zaťaženia, ale aj administratívnej záťaže podnikateľov, napríklad skorším dosiahnutím obratu na DPH u menších podnikateľov (hranica je 49 790 eur), povinnosťou odpisovať aj drobný majetok (pre samostatne hnuteľné veci je hranica 1 700 eur, pre nehmotný majetok 2 400 eur) či zvýšenou administratívou pri dohodách (odvodová výnimka 200 eur).	18 %
Zamestnávateľ platí dovolenku aj zamestnancom, ktorí si ju „neodpracovali“	Nárok na dovolenku u zamestnávateľa vzniká aj rodičom, ktorí sa starajú o deti počas materskej. Nahromadené dni si môžu vyčerpať po opätovnom nástupe do práce. Pre zamestnávateľa to znamená zvýšené náklady, keďže takýmto zamestnancom musí platiť náhradu mzdy za obdobie, ktoré neodpracovali. Podobná situácia nastáva aj pri zmene pracovného úväzku – keď sa skrátený zmení na plný, zamestnanec má nárok vyčerpať voľno, ktoré mu zostalo z kratšieho úväzku. Ak napríklad pracoval na ¼ úväzok za 300 eur mesačne a zostalo mu 10 dní dovolenky, za ktoré by bez zmeny úväzku dostal náhradu približne 150 eur. Po zmene úväzku na plný za 1 200 eur mesačne, pri čerpaní uvedených 10 dní dovolenky, mu zamestnávateľ preplatí približne 600 eur.	16 %
Podnikatelia sú pokutovaní za to, že si úrady medzi sebou nevedia vymeniť údaje	Ak podnikateľ neohlási živnostenskému registru zmenu údajov (napr. trvalého bydliska) zodpovedného zástupcu do 15 dní, hrozí mu pokuta. Podnikatelia sú tak trestaní za neschopnosť štátu prepojiť dva registre v rámci jedného ministerstva, ktoré by si údaje navzájom automaticky vymenili.	14 %
Chaos v DPH-čke – príbuzné produkty majú odlišné sadzby, nevyznajú sa v tom ani predajcovia	DPH môže byť v základnej sadzbe 20 %, prípadne v znížených sadzbách 10 % alebo 5 % na vybrané druhy tovarov a služieb, ktoré sú vymedzené v prílohe zákona o DPH. Spravidla nejde o celé skupiny tovarov (napríklad ovocie a zelenina), ale jednotlivé druhy, keď sa aj pri príbuzných produktoch sadzba DPH líši. Výsledkom sú situácie, keď má petržlenová vňať inú DPH ako petržlenová vňať s koreňom, alebo zeler stopkový má inú DPH ako zeler buľvový. Existujú dokonca prípady, keď je DPH na potraviny dovážané zo zahraničia (napríklad olivy) nižšia, ako na tie pestované na Slovensku (napríklad cvikla). V sadzbách sa často nevyznajú ani samotní predajcovia a v praxi sa nezriedka stáva, že rovnaký produkt má u rôznych predajcov odlišnú sadzbu DPH.	14 %
Zdravotníkov je u nás akútny nedostatok, no tých zahraničných brzdíme zbytočnou byrokraciou	Ak chce na Slovensku pracovať lekár z krajiny mimo EÚ, ministerstvo školstva od neho vyžaduje doklady o uznaní odbornej kvalifikácie a ministerstvo zdravotníctva zasa doklady o špecializácii. Ešte donedávna bolo potrebné v oboch prípadoch overiť pravosť dokumentov v domovskej krajine. A hoci od júna 2022 túto požiadavku ministerstvo školstva zrušilo, rezort zdravotníctva na nej naďalej trvá. Celý proces sa tak predlžuje a v prípade krajín vo vojnovom konflikte znamená aj značné komplikácie. Tie nastávajú aj v prípade, že sa na Slovensku chcú zamestnať zdravotné sestry z tretích krajín. Pre rozdiely v systémoch vzdelania nezáleží, ako veľmi prestížnu zdravotnú školu študovali, či majú dlhoročnú prax a s akými úkonmi majú skúsenosti. Pokiaľ nedosiahli bakalárske vzdelanie, môžu u nás pôsobiť len ako zdravotné asistentky. Za sestry nie sú považované ani po tom, čo na Slovensku absolvujú stáž a doplňujúcu odbornú skúšku.	8 %
Daňové výhody získate, ak podnikáte iba s cudzími	Jednou z podmienok získania statusu mikrodaňovníka je okrem tej hlavnej, týkajúcej sa maximálnej výšky ročných príjmov, aj tá, že daňovník nesmie byť závislou osobou a v tomto období nemôže uskutočniť žiadnu kontrolovanú transakciu. Ak firma takéto transakcie má, nemôže byť mikrodaňovníkom a nemôže si uplatniť ani daňové zvýhodnenia týkajúce sa predovšetkým odpisovania majetku a odpočtu daňovej straty. Stačí teda, aby majiteľ svojej firme požičal peniaze alebo si firma prenajímala priestory od rodinného príslušníka (napr. kaderníctvo v rodičovskom dome) a o tieto výhody automaticky prichádza.	8 %
Príbalový leták k liekom nepotrebuje mať stanovenú veľkosť písma, spotrebiteľská zmluva áno	Spotrebiteľské zmluvy (napríklad lízingové či poistné) majú prehnanú reguláciu a zákon im pod hrozbou pokuty v desiatkach tisíc eur určuje aj takú vec ako veľkosť písma (min. 1,9 mm). A to napriek tomu, že pri iných dokumentoch, ako je napríklad príbalový leták k liekom, takéto podmienky nie sú stanovené a v praxi nevznikajú zásadné problémy.	7 %
Zbytočné odhlasovanie v Sociálnej poisťovni – mnohí podnikatelia sa po pár dňoch opäť registrujú	Zatiaľ čo na finančnej správe či v zdravotnej poisťovni zostáva zamestnávateľ registrovaný, aj keď práve nikoho nezamestnáva, v prípade Sociálnej poisťovne sa ukončuje jeho registrácia zakaždým, keď odhlási posledného zamestnanca. Aj keď od roku 2021 je proces jednoduchší a Sociálna poisťovňa už ukončuje registráciu zamestnávateľov automaticky, stále ide o byrokratickú záťaž pre firmy. Odhlásenie totiž prebehne aj vtedy, keď podnikateľ vie, že o pár dní príjme nového zamestnanca. Následne musí opäť registrovať svoju firmu ako zamestnávateľa.	7 %
Nie je eKolok ako eKolok – tie zakúpené online majú 24-násobne kratšiu platnosť	Štát vydáva eKolky, ktoré podnikatelia potrebujú napríklad pri oznámení zmeny firemných údajov štátnym orgánom. Pokiaľ si eKolok kúpia online cez webovú stránku či aplikáciu, alebo v samoobslužnom kiosku, je platný iba 30 dní, zatiaľ čo eKolok zakúpený fyzicky na pošte má platnosť až 2 roky.	5 %
Jedno potvrdenie vie štátny úrad od súdu vyžiadať, druhé nechal na pleciach podnikateľov	Úrad pre verejné obstarávanie si vie pri zápise do zoznamu hospodárskych subjektov vyžiadať všetky potrebné potvrdenia o danej firme, či už zo Sociálnej poisťovne, registra trestov alebo zo súdu, okrem jedného. Potvrdenie o tom, že firma nie je v likvidácii, si musí zabezpečiť podnikateľ sám. A to napriek tomu, že úrad už z daného súdu iné potvrdenie získal bez toho, aby tým zaťažoval podnikateľa.	3 %

O ankete Byrokratický nezmysel roka

Byrokratický nezmysel roka je anticena pre legislatívne opatrenia komplikujúce život podnikateľom. Zmyslom je identifikovať nezmyselné byrokratické opatrenia zbytočne zaťažujúce podnikateľov a upriamiť na ne pozornosť kompetentných s cieľom odstrániť ich z legislatívy. Z finalistov predošlých ročníkov sa úplne alebo čiastočne podarilo zmeniť 44 %.

Anketa vznikla v roku 2012 a v roku 2015 bola ocenená v kategórii Vzorové iniciatívy na podporu podnikania a zlepšovania podnikateľského prostredia v súťaži European Enterprise Promotion Awards. Jej vyhlasovateľom je Združenie mladých podnikateľov Slovenska. Odborným garantom je Združenie podnikateľov Slovenska. Odborným konzultantom je Centrum lepšej regulácie Slovak Business Agency a partnermi sú Republiková únia zamestnávateľov, Slovenská komora daňových poradcov a portál Podnikajte.sk.