Europoslanci dokážu ovplyvniť predpisy s dopadom na firmy, svoje možnosti ale dostatočne nevyužívajú

Každý piaty predpis, ktorým sa vláda plánuje zaoberať tento rok, bude prevzatím európskej smernice. V rokoch 2025 – 2027 to má byť každý tretí.

Výslednú podobu regulácií a ich dopad na podnikanie vedia ovplyvniť aj naši zástupcovia. Napríklad tí v europarlamente, ktorých si volíme cez víkend.

Ján Solík, prezident Združenia podnikateľov Slovenska: „Europarlament je jedným z miest, kde výslednú podobu regulácií dokážu formovať aj slovenskí poslanci, ale často sa to tak nedeje. Účasť na zasadnutiach pléna majú síce nad 80 %, no menej lichotivý je pohľad na ich pôsobenie vo výboroch, presadzovanie pozmeňovacích návrhov či pôsobenie v úlohe spravodajcu, tieňového spravodajcu. Pri gestorstve materiálov je výkon troch najaktívnejších českých europoslancov o 240 % vyšší v porovnaní so slovenskou top trojkou. A viac máme aj tých, ktorí sú s nulou na dne rebríčka.“

Podľa prieskumu Slovak Business Agency až 86,9 % malých podnikov si uvedomuje, že európska legislatíva má dopady na ich podnikanie, ale paradoxne ju skoro vôbec nesledujú. Európske predpisy vôbec nesleduje 40 % malých a stredných podnikateľov a ďalších 49 % ich sleduje len občas. Platí, že čím menšia firma, tým menej sa EÚ predpismi zaoberá.

Prečo je to tak? Najčastejšou odpoveďou podnikateľa je, že nemá čas a venuje sa podnikaniu, nezaujíma sa, prípadne si myslí, že pri tvorbe regulácií nevie nič ovplyvniť.

Ján Solík, prezident Združenia podnikateľov Slovenska: „Jeden z výskumov ukazuje, že pri balíčku Fit for 55 by zástupcovia firiem hlasovali inak ako slovenskí europoslanci až v 63 % prípadov. Ekonomike by pomohlo, ak by prišlo k racionalizácii zelených politík a aktívnejšiemu počúvaniu podnikateľov. Zároveň je dôležité, aby naši europoslanci zvažovali, či viac pomôžu národným záujmom pôsobením vo výbore pre petície alebo majú uprednostniť výbory pre priemysel, vnútorný trh či životné prostredie. A rovnako tak by to malo zaujímať aj voličov.“

Priveľa zložitej legislatívy, klesajúca schopnosť prinášať inovácie, nedostatok pracovnej sily a kvalita vzdelávania sa podľa podnikateľov podpisujú pod zaostávanie EÚ za zvyškom sveta. Zatiaľ čo rast v Európskej únii je od roku 2010 priemerne 1,6 % ročne, v USA je viac ako dvojnásobný (3,4 % ročne).

Regulácie v oblasti pracovného práva, digitálneho trhu, ochrany osobných údajov či pribúdajúce environmentálne regulácie vyžadujú od podnikateľského sektora neustále prispôsobovanie sa a prinášajú firmám zásadné výzvy pre ich konkurencieschopnosť. Keď k tomu pridáme úvahy o nových daniach potrebných na splácanie plánov obnovy, tak mix týchto predpisov je zásadnejší ako domáca legislatíva.

Ján Solík, prezident Združenia podnikateľov Slovenska: „V európskom parlamente potrebujeme nielen kompetentných, ale aj aktívnych europoslancov, ktorí sa budú venovať témam dôležitým pre slovenskú ekonomiku.“

Namiesto regulácií a byrokracie je potrebné nechať firmy dýchať a vytvárať im priestor pre podnikanie a iniciatívu.