Konferencia Európske regulácie očami biznisu

Európska únia (EÚ) bola založená so zámerom dosiahnuť politické ciele a rozhodla sa tak urobiť formou hospodárskej spolupráce. Dnes európske spoločnosti ťažia nielen z vnútroštátneho domáceho trhu, ale zo širokej hospodárskej základne, ktorú im umožňuje európsky jednotný trh.

Slovenská ekonomika sa stala pred 20 rokmi súčasťou jednotného trhu, ktorý je najväčším vnútorným trhom na svete, vytvára 56 miliónov pracovných miest v Európe a 25 %  HDP EÚ. Jednotný európsky trh nedávno oslávil 30 výročie svojho vzniku a Slovensko si v máji 2024 pripomína dve dekády od vstupu do EÚ.

Vzhľadom na tieto historické míľniky prinášame unikátne podujatie upriamujúce pozornosť na politiky EÚ v kontexte konkurencieschopnosti z pohľadu malých a stredných firiem.

Konferencia poskytne tiež priestor na prezentáciu názorov týkajúcich sa dopadov európskych politík na malé a stredné podniky. 

Organizátor

Združenie podnikateľov Slovenska

Termín

23. mája 2024

Miesto konania

Bratislava, podujatie bude však vysielané aj online:

Livestream podujatia je možné sledovať na našej Facebook/LinkedIn stránke tu:

• https://buff.ly/4bqzp7J (Facebook)
• https://buff.ly/4at23nl (LinkedIn)

Partneri podujatia

Slovak Business Agency, Republiková únia zamestnávateľov, Združenie mladých podnikateľov Slovenska

Mediálni partneri

TA3, Trend, Podnikajte.sk

Ako sa prihlásiť

Účasť na podujatí je bezplatná. Pre prihlásenie je potrebná registrácia, registrovať sa môžete na nasledovnom linku.

Počet miest je obmedzený.

V prípade otázok kontaktujte sekretariát Združenia podnikateľov Slovenska na adrese [email protected]

Predbežný program

08:30 - 09:00   Registrácia účastníkov

09:00 - 09:10   Privítanie a otvorenie podujatia

•  Ján Solík, prezident Združenia podnikateľov Slovenska

09:10 - 10:10   Diskusný blok 1: Konkurencieschopnosť a udržateľný rast: Najväčšie výzvy pre európsku a slovenskú ekonomiku

• Mirek Topolánek, expremiér ČR a expredseda Európskej rady 
• Katarína Roth Neveďalová, poslankyňa Európskeho parlamentu (SMER - SD)
  
• Ján Oravec, bývalý štátny tajomník MH SR, kandidát do Európskeho parlamentu za stranu SaS
• Zdeněk Čech, riaditeľ sekcie ekonomických analýz, Európska komisia na Slovensku

Meniace sa geoekonomické prostredie testuje konkurencieschopnosť EÚ, od energetickej bezpečnosti, cez technológie, inovácie, ekonomickú odolnosť a dodávateľské reťazce, pričom vlajková loď slovenského hospodárstva –automobilový priemysel – stelesňuje mnohé z týchto výziev. S akými výzvami – od výroby, získavania komponentov a surovín, uspokojenia dopytu po kvalifikovanej pracovnej sile až po čeleniu novej konkurencii – konfrontujú zelené ciele EÚ, slovenský a európsky priemysel? Ako by pri hľadaní riešení, ktoré zohľadňujú udržateľnosť i konkurencieschopnosť, mala vyzerať priemyselná politika a energetická politika? Kým napríklad Čína spolu s Ruskom a Indiou má rozostavaných 38 jadrových reaktorov a na pokrytie rastúceho dopytu po energii v súvislosti so zelenou transformáciou má na ďalšiu výstavbu naplánovaných 67, tak EÚ má vo výstavbe 2 a naplánovaných 7. Ďalším problémom je demografická kríza, ktorá nás čoskoro čaká. Podľa projekcii bude európsky kontinent jediným, ktorému do roku 2100 ubudne obyvateľstvo. Európa v roku 1960 tvorila 13% svetovej populácie, dnes je to 7% a v roku 2100 to majú byť len 4%. Rovnako klesá podiel európskej ekonomiky na svetovom HDP. Ako zastaviť a zvrátiť tieto trendy a čo by mali krajiny EÚ robiť, aby odomkli novú vlnu konkurencieschopnosti a udržateľného rastu?

10:10 - 10:30   Prestávka na kávu a občerstvenie

10:30 - 11:30   Diskusný blok 2: Komu sa nelení, tomu sa zelení: Sú zelené ambície EÚ pre malé a stredné firmy príležitosťou alebo klincom do rakvy  

• Artur Gevorkyan, predseda predstavenstva GEVORKYAN, a.s.
• Robert Spišák, viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov
  
• Ondřej Boreš, Velux Česká republika a Slovensko

Zatiaľ čo zelené ambície a ciele EÚ sú zamerané na podporu hospodárskej udržateľnosti a ochrany životného prostredia, pre mnohých predstaviteľov MSP predstavujú ťarchu. MSP majú často obmedzené zdroje a personál, čo sťažuje orientáciu v administratívnych požiadavkách spojených s ekologickými nariadeniami EÚ. Dodržiavanie pravidiel môže zahŕňať rozsiahle papierovanie, oznamovacie povinnosti a monitorovacie procesy, MSP môžu mať nedostatok odborných znalostí potrebných na to, aby efektívne implementovali ekologické regulácie EÚ. Aké konkrétne výzvy predstavuje dodržiavanie nariadení EÚ pre existujúce obchodné modely MSP a ich dodávateľské reťazce? Dajú sa tieto ekologické normy a ambície EÚ využiť aj ako konkurenčná výhoda pre MSP alebo je ich plnenie nereálne a treba ich revidovať? Ako môžu tvorcovia politík zohľadniť špecifické potreby MSP, napr. poskytnutím podporných mechanizmov na uľahčenie ich prechodu na udržateľnejší a zodpovednejší obchodný model?

11:30 - 11:50   Prestávka na kávu a občerstvenie

11:50 - 13:00   Diskusný blok 3: Inovatívne technológie a MSP: Bude EÚ lídrom v inováciách alebo reguláciách?

• Patrik Tovaryš, META
  
• Jan Tyl, Alpha Industries
• Róbert Gašparovič, Partneri pre Rozvoj Firiem
• Miriam Lexmann, poslankyňa Európskeho parlamentu (KDH)
  
• Vojtech Semeth, kandidát do Európskeho parlamentu za stranu HLAS – SD

Nové technológie firmám pomáhajú k vyššej efektívnosti, produktivite, využívaniu práce skúsených pracovníkov na diaľku, expanzii na nové trhy, či znižovaniu nákladov. Automatizácia, robotika, 5G, blockchain, umelá inteligencia či 3D tlač môžu zefektívniť a optimalizovať produkčné procesy, znížiť manuálne chyby a zlepšiť celkovú efektivitu operácií. Využitie platforiem elektronického obchodu, digitálnych marketingových stratégií a online platobných brán môže pomôcť firmám osloviť širšie publikum a preniknúť na globálne trhy. Zároveň nové technológie uľahčujú internacionalizáciu podnikania a využívanie potenciálu jednotného trhu. S implementáciou nových technológií sú však spojené aj nemalé investície, otázky spojené s dostatkom kvalifikovaných odborníkov, kybernetickou bezpečnosťou, ale tiež potreba vysporiadať sa regulačnými požiadavkami. EÚ v minulosti pristúpila k prísnej regulácii práce s osobnými údajmi, nedávno ako prvá na svete schválila reguláciu umelej inteligencie, reguláciu cookies, či obmedzenia doručovania pri cezhraničnom online predaji, ktoré podľa EP stále ovplyvňujú viac ako 50 % pokusov o nákup. Ako zvrátiť negatívny trend zaostávania Slovenska vo všetkých oblastiach indexu digitálnej ekonomiky, teda v ľudskom kapitále, pripojení na internet, v integrácii digitálnych technológií aj v digitálnych verejných službách, aby domácim firmám neušiel vlak a dokázali súťažiť so svojimi konkurentmi doma aj v zahraničí a využiť potenciál, ktorý nové technológie ponúkajú?

13:00 - 14:00   Obed a neformálny networking

Dresscode

Business Casual

Profily rečníkov

Mirek Topolánek je absolventom univerzity Vysoké učení technické v Brně. V rokoch 1996 až 2009 pôsobil ako senátor a poslanec Parlamentu ČR. V rokoch 2006 až 2009 vykonával funkciu predsedu vlády Českej republiky. V roku 2009 bol predsedom Rady Európskej únie. V tom istom roku sa aktívne zapojil do riešenia plynovej krízy na Ukrajine, zorganizoval prvý Summit Južného plynového koridoru a hostil prvý Summit Východného partnerstva. Po odchode z vysokej politiky sa venuje energetike, publicistike a vzdelávacej činnosti.

Katarína Roth Neveďalová je dlhoročná slovenská politička, ktorá sa v dobe svojho prvého zvolenia do Európskeho parlamentu stala historicky najmladšou slovenskou europoslankyňou (mala 26 rokov) a zároveň sa po roku pôsobenia stala prvou slovenskou víťazkou ceny Europoslanec roka. V domácej politike už vyše 15 rokov vedie Medzinárodné oddelenie v strane Smer-SD. Aktuálne pôsobí ako poslankyňa Európskeho parlamentu po druhýkrát, kde je členkou výboru pre Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Zastávala tiež post stálej spravodajkyne Výboru pre medzinárodný obchod pre Rusko. Počas prvého slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie pôsobila ako diplomatka na Stálom zastúpení SR v Bruseli so zameraním na kohéznu politiku a štrukturálne fondy. V nachádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu kandiduje za stranu SMER SD z piateho miesta.

Ján Oravec je uznávaným slovenským ekonómom a tieňovým ministrom hospodárstva SaS. Celý život obhajuje záujmy slovenských podnikateľov a bojuje proti úradníckej šikane u nás i v EÚ. Má 25 rokov nepretržitých a priamych skúsenosti s inštitúciami EÚ. V nachádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu kandiduje za stranu SaS.

Zdeněk Čech začal svoju kariéru v roku 1997 ako menový ekonóm v Českej národnej banke. Na Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre hospodárske a finančné záležitosti nastúpil v roku 2003. Počas hospodárskej a finančnej krízy spolupracoval s Medzinárodným menovým fondom na vytváraní finančných záchranných sietí v juhovýchodnej Európe. V roku 2009 pôsobil ako ministerský námestník ministra financií ČR na stretnutiach G20 v rámci predsedníctva EÚ. V rokoch 2013 - 2020 pôsobil ako hlavný ekonóm a zástupca vedúceho na Zastúpení Európskej komisie v ČR. Od septembra 2020 zastáva pozíciu vedúceho sekcie ekonomických analýz v Zastúpení Európskej komisie na Slovensku v Bratislave. V súčasnosti sa zaoberá implementáciou Plánu obnovy a odolnosti ako zamestnanec pracovnej skupiny RECOVER v rámci Európskej komisie. Špecializuje sa na otázky súvisiace so zeleným prechodom, energetikou a verejnými financiami.

Artur Gevorkyan by sa dal s trochou nadsádzky prirovnať k elitnému šéfkuchárovi, na ktorého recepty sa spoliehajú podniky zo všetkých kútov sveta. Zo zmesi práškov dokáže v priebehu hodiny vytvoriť tisíce jedinečných, ale rovnakých ingrediencií. "Prirovnal by som to k vareniu s michelinskou hviezdou. Musíte vedieť, čo a ako kombinovať, aké ingrediencie použiť a v akom pomere," hovorí Gevorkyan, zakladateľ spoločnosti. Kľúčom k úspechu jeho podniku je rýchlosť, kvalita a stabilita výroby. "Za 25 rokov sme nestratili ani jedného zákazníka. Stále máme svojho prvého dodávateľa a dokonca aj zamestnancov," dodáva.

Robert Spišák vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave  a študoval aj na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave hospodárske, finančné a obchodné právo. Na Ekonomickej univerzite v Bratislave ukončil aj doktorandské štúdium. V rámci kontinuálneho profesijného rozvoja si naďalej dopĺňa svoje vzdelanie v špecializovaných medzinárodných programoch a renomovaných inštitúciách. Dlhodobo pôsobí v podnikateľskej skupine AZC, v rámci ktorej zodpovedá za strategické riadenie celej skupiny a realizáciu vízií akcionárov. Medzi jeho zodpovednosti patrí aj identifikácia a rozvoj nových príležitostí v iných sektoroch a regiónoch na globálnej báze. Od roku 2018 je Viceprezidentom Republikovej únie zamestnávateľov.

Ondřej Boreš má skúsenosti z Ministerstva životného prostredia, kde viedol oddelenie emisného obchodovania. V roku 2011 odišiel do Českých energetických závodov, kde mal na starosti environmentálnu legislatívu a oblasť energetickej účinnosti na európskej aj národnej úrovni. V roku 2017 začal pracovať pre VELUX, kde zodpovedá za oblasť regulácie a zodpovedného podnikania na Slovensku a v Českej republike.

Patrik Tovaryš nastúpil do spoločnosti Meta v roku 2022 ako Public Policy Manager pre región strednej a východnej Európy. Jeho činnosť zahŕňa zastupovanie regionálnej stratégie spoločnosti v oblasti verejnej politiky a kľúčových vzťahov so zainteresovanými stranami na Slovensku, v Českej republike, v Maďarsku, Slovinsku a Chorvátsku. Je tiež zodpovedný za koordináciu tém umelej inteligencie a sieťovej konektivity v regióne strednej a východnej Európy. Predtým pôsobil ako manažéro pre styk s verejnosťou v T-Mobile Česká republika. Patrik vo svojej profesionálnej kariére pôsobil aj ako štátny úradník na Úrade vlády ČR a Ministerstve priemyslu a obchodu ČR, kde viedol tím zameraný na reguláciu online platforiem a prípravu českých stanovísk k legislatíve EÚ.

Jan Tyl je výskumník, podnikateľ, propagátor umelej inteligencie (AI) a ocenený tvorca digitálnych ľudí poháňaných umelou inteligenciou. Vo svojej práci sa často usiluje o to, aby bola AI prístupnejšia a zrozumiteľnejšia pre širokú verejnosť. V roku 2018 Jan v tomto odvetví založil spoločnosť Alpha Industries. Už o rok neskôr, v roku 2019, získala spoločnosť ocenenie AI Awards za najlepší nápad v oblasti umelej inteligencie za projekt Digital Philosopher, ktorý pomocou AI oživuje slávnych filozofov vrátane slávneho hrdinu zamatovej revolúcie Václava Havla. Neskôr nasledovali projekty Digital Writer a Digital Writer 2.0, ktoré spolupracujú s významnými českými spisovateľmi. Pre Českú televíziu vytvoril "digitálneho človeka" pre volebnú Superdebatu 2021, ktorý kládol politikom nezvyčajné otázky. Jan vytvoril aj niekoľko ďalších riešení na báze AI, konkrétne detektor emócií, detektor urážok, DigiGoethe a DigiHavel.

Róbert Gašparovič sa špecializuje na oblasti práva informačných a komunikačných technológií, práva duševného vlastníctva, médií a telekomunikácií, práva ochrany osobných údajov, e-commerce, obchodných záväzkových vzťahov, reklamy, ochrany spotrebiteľa či regulácie hazardných hier. Róbert sa podieľa na poradenstve klientom pôsobiacim v najrôznejších odvetviach zahŕňajúcich internetové platformy a on-line riešenia, bankový a finančný sektor, automobilový či potravinárky priemysel. Taktiež sa zameriava na nové technológie a ich právne aspekty.

Miriam Lexmann je poslankyňou Európskeho parlamentu za stranu KDH. Medzi jej priority patrí ekonomická bezpečnosť a obrana slobody, demokracie a ľudskej dôstojnosti v Európskej únii i vo svete. V roku 2021 bola vyhlásená za najvplyvnejšiu slovenskú europoslankyňu. Miriam Lexmann je členkou Výboru EP pre zahraničné veci, Podvýboru pre bezpečnosť a obranu, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Delegácie pre vzťahy s Bieloruskom a Delegácie pri Parlamentnom zhromaždení Euronest. Je jednou zo zakladajúcich členov a spolupredsedníčka Medziparlamentnej aliancie pre Čínu, ako aj neformálnej skupiny pre ochranu slobody v Hongkongu a pracovnej skupiny United For Ukraine. Je členkou správnej rady Nadácie Tunegu, Púčika a Tesára. Pred svojím zvolením do Európskeho parlamentu pracovala v oblasti podpory demokracie ako riaditeľka európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu. Predtým pôsobila v diplomacii ako stála predstaviteľka NR SR pri EÚ, ako aj v ďalších poradných funkciách v rámci Európskeho parlamentu a Rady Európy. Kandiduje do Európskeho parlamentu ako jednotka kandidátky KDH.

Vojtech Semeth kandiduje za stranu HLAS-SD v júnových voľbách do európskeho parlamentu z pozície číslo 10. V strane HLAS-SD sa venuje otázkam rozvoja a podpory inovácií na Slovensku. Verí, že inovácie sú kľúčom k budúcemu úspechu a ekonomickej prosperite Slovenskej republiky, ako aj celej EÚ. V súčasnosti pôsobí ako riaditeľ právneho odboru v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre.