Konsolidačný balíček: Namiesto úspor nové dane

Vláda vystavila podnikateľom a občanom účet za nezodpovednú rozpočtovú politiku. Nezvolila cestu úspor, naopak, rozhodla sa na neefektívne hospodárenie štátu vytiahnuť viac peňazí z vreciek daňových poplatníkov. Predstavený konsolidačný balíček ignoruje kľúčové problémy podnikateľského prostredia a navrhnutý mix opatrení ich prehlbuje. Konkurencieschopnosť firiem dostane ďalšiu ranu, v niektorých sektoroch sa nebude oplácať na Slovensku podnikať, daňový systém bude komplikovanejší a klesne atraktivita krajiny pre investorov. Navrhované opatrenia zasiahnu tých, ktorí si riadne plnia daňové povinnosti, a zároveň podporia rast šedej ekonomiky.

Namiesto toho, aby sa vláda zaoberala tým, ako podporiť investície, ekonomický rast a v konečnom dôsledku zväčšiť ekonomický koláč, poľuje na aktívnych a úspešných, ktorým chce z vrecka zobrať ešte viac na neefektívne výdavky. Firmy ale predovšetkým očakávajú úspory na strane štátu či pokračovanie v škrtaní rekordného počtu voľných dní počas štátnych sviatkov.

Namiesto šetrenia nové dane

Fungovanie štátu na dlh sa vláda rozhodla riešiť zavádzaním nových daní a zvyšovaním tých existujúcich a nie zásadným šetrením. Pri návrhu konsolidačných opatrení v zásade rezignovala na hľadanie úspor v prebujnenom verejnom sektore, ktorý zamestnáva takmer 450 000 ľudí. Z viac ako 14 miliárd eur, ktoré daňových poplatníkov stoja, sú navrhované úspory 124 miliónov eur len zlomkom potrebného rozsahu. Dôsledné personálne audity, škrtanie nepotrenej agendy a zbytočných zákonov, rozširovanie pravidla, podľa ktorého majú byť nové regulácie spojené s rušením dvojnásobku iných, zefektívňovanie, digitalizácia a automatizácia procesov – to sú opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na ceste k vyrovnanému hospodáreniu.  Dôležitá je tiež dôsledná realizácia projektov ako zlúčenie výberu daní a odvodov a zavedenie zúčtovania sociálnych odvodov, ktoré vláda opäť odsunula.

Treba tiež pripomenúť čoraz väčší rozdiel medzi priemernou mzdou vo verejnom a súkromnom sektore. Do roku 2012 vývoj priemernej mzdy vo verejnom sektore kopíroval vývoj miezd v súkromnej sfére, no za ostatných 12 rokov sa nožnice medzi mzdou vo verejnej a súkromnej sfére roztvárajú a v súčasnosti je priemerná mzda vo verejnom sektore o viac ako 200 eur vyššia. Ani tu vláda nevyužíva dostatočne priestor na šetrenie, naopak, počíta s ďalším rastom miezd vo verejnom sektore.

Nezanedbateľným argumentom v prospech znižovania počtu zamestnancov verejného sektora nie sú len úspory, ale aj to, že v súkromnom sektore sú voľné desiatky tisíc pracovných miest, kde by títo ľudia mohli tvoriť hodnoty. Výsledkom by teda boli nielen ušetrené výdavky, ale aj dodatočné príjmy do štátnej kasy.

Chaos a zmeny bez diskusie a analýz dopadov

Konsolidačný balík je ďalší z príkladov nadužívania skráteného legislatívneho procesu, ktorý vláda navyše navrhuje v rozpore s vlastným programovým vyhlásením. Skrátené legislatívne konanie zdôvodňuje potrebou zabrániť hospodárskym škodám a stabilizovať verejné financie. Napriek tomu, že stav štátnej kasy je dlhodobo známy, opakuje sa situácia z minulého roka, keď chce vláda v skrátenom konaní presadiť zmeny, ktoré vytiahnu miliardy eur od daňových poplatníkov bez odbornej diskusie a analýz dopadov.

Návrhu konsolidačných opatrení chýba jasná vízia, akým spôsobom chce vláda dostať verejné financie pod kontrolu nielen v budúcom, ale aj v nasledujúcich rokoch tak, aby bolo podnikateľské prostredie predvídateľné a prijaté opatrenia čo najmenej brzdili ekonomickú aktivitu. Zavedenie dane z bankových platieb, ktorá je unikátom v eurozóne bez diskusie a analýz dopadov je opakom politiky, akú firmy od vlády očakávajú a jej jediným cieľom je naplnenie rozpočtu bez ohľadu na dôsledky. A práve tie môžu byť v mnohých prípadoch nielen negatívne, ale aj nezvratné.

K predvídateľnosti podnikateľského prostredia neprispieva, ak navrhnuté opatrenia nezodpovedajú v apríli schválenému Národnému programu reforiem, alebo to, že od momentu ich predstavenia neplatili ani 24 hodín. Aj bez takéhoto chaosu budú mať firmy zložitú situáciu a málo času sa pripraviť. Je potrebné si uvedomiť, že pôjde nielen o sumy, ktoré budú nové či zvýšené dane stáť, ale finančne, časovo a technicky je náročný aj proces úpravy IT systémov a procesov v dôsledku navrhovaných zmien.

Vyššie dane budú trestom pre úspešných a pracovitých

Vyššie dane či odvody zaplatia niektoré sektory, úspešné firmy a ľudia s mesačným príjmom od 2500 eur. Prejavuje sa tak schizofrenická politika štátu, ktorý na jednej deklaruje snahu o rast miezd, podporu znalostnej ekonomiky a lepšie platených pracovných pozícií a na strane druhej trestá ľudí, ktorí sa snažia, sú ekonomicky aktívni a zarábajú viac. Tí, čo sa snažia budú potrestaní vyššími daňami. Popri odlive mozgov z našich škôl, tak vyháňame do zahraničia aj talenty z pracovného trhu.

Zníženie zdaňovania príjmov malých firiem je síce pozitívne, ale v mnohých prípadoch zdanlivé. Nielenže vytvára dvojaké podnikateľské prostredie a demotivuje firmy rásť, ale celkový dopad zavedenia dane z bankových platieb a zmien DPH zvyšujúcich náklady u jej neplatiteľov, presahuje v mnohých prípadoch úspory zo zníženej dane z príjmov a dane z dividend. Podnikatelia potrebujú jednoduché a stabilné prostredie a nie vytváranie selektívnych výhod pre vybrané skupiny.

Pozitívne možno hodnotiť, že vláda našla odvahu otvoriť tému DPH a domácim firmám pomôže tiež návrat k minuloročnej výške dane z dividend. Na druhej strane je však množstvo negatívnych opatrení a v návrhu konsolidácie chýbajú také, ktoré podporia podnikanie a tvorbu hodnôt.