Nepravé živnosti sú len dôsledkom, treba riešiť ich príčiny

Spoločná pozícia organizácií zastupujúcich zamestnávateľov, malé a stredné podniky a živnostníkov a profesijných organizácií, k úprave podmienok výkonu činnosti SZČO a návrhom, ktoré smerujú k obmedzeniu podnikania na živnosť

• Republiková únia zamestnávateľov
• Združenie podnikateľov Slovenska
• Slovenská živnostenská komora
• Slovenský živnostenský zväz
• Slovenská asociácia malých a stredných podnikov a živnostníkov
• Podnikateľská aliancia Slovenska
• Slovenská komora daňových poradcov

Zamestnávatelia na Slovensku čelia dlhodobo nedostatku kvalifikovaných zamestnancov, je čoraz náročnejšie nájsť vhodných kandidátov a obsadiť voľné pracovné pozície. V tejto situácii musia čeliť ešte jednému dodatočnému problému, na voľné pozície sa hlásia aj kandidáti, ktorí nemajú záujem o pracovný pomer, ale chcú spolupracovať výhradne formou dodávateľsko-odberateľského vzťahu ako samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Táto požiadavka sa čoraz častejšie objavuje aj zo strany súčasných zamestnancov. 

Tento trend má viaceré príčiny a zhoršuje už tak výrazný problém nedostatku pracovnej sily na Slovensku. U mladých pracovníkov je motiváciou najmä väčšia miera slobody a nezávislosti, u pracovníkov platforiem je to flexibilita, ktorú pracovno-právna legislatíva neumožňuje, pri cudzincoch z tretích krajín sú to reštriktívne pravidlá na získanie alebo zmenu potrebných povolení v zamestnaní a v uplynulých rokoch tento trend ešte zhoršili zmeny motivujúce pracovníkov k odchodu do predčasného dôchodku, popri ktorom môžu byť zamestnaní len v obmedzenej miere na rozdiel od SZČO. Ak zamestnávatelia nechcú obmedziť svoju ekonomickú aktivitu, často nemajú inú možnosť, než zabezpečiť vykonávanie činností vo firmách formou obchodnej spolupráce, čo ich v mnohých prípadoch stavia do problematickej pozície s možnými negatívnymi právnymi následkami, keďže takáto činnosť môže vykazovať znaky závislej práce. 

Organizácie zastupujúce zamestnávateľov, malé a stredné podniky a živnostníkov preto požadujú dôsledný a objektívny rozbor štruktúry týchto pracovníkov a následne navrhujú prijať opatrenia, ktoré budú riešiť predovšetkým príčiny a nie dôsledky súčasného stavu, flexibilnejšie nastavia možnosti obsadzovania voľných pracovných miest formou vzťahu so SZČO a rozhodne odmietajú návrhy, ktoré smerujú k obmedzeniu podnikania na živnosť, majú vážne dopady na živnostenské podnikanie, ekonomickú aktivitu a varujú pred negatívnym dopadmi na verejné financie.

Vyššie uvedené organizácie sa zhodujú na týchto záveroch a odporúčaniach:

1. Trend a záujem uzatvárať flexibilné vzťahy medzi zamestnávateľmi a vysokokvalifikovanými odborníkmi bude narastať, pretože flexibilitu preferuje stále väčší počet ľudí na trhu práce. 
2. Prísna regulácia pracovnoprávnych vzťahov brzdí ekonomický rast. Dnešný, dynamicky sa meniaci svet práce, vyžaduje flexibilné možnosti spolupráce zamestnávateľov a vysokokvalifikovaných odborníkov, preto by sa návrhy na legislatívne zmeny mali uberať najmä týmto smerom. V pracovno-právnej legislatíve je potrebné prijať sériu zmien, ktoré uľahčia zamestnávanie na pracovný pomer, zatraktívnia prácu na viacero skrátených úväzkov, uľahčia sezónne zamestnávanie, umožnia vniesť väčšiu mieru zmluvnej voľnosti do vzájomného nastavenia vzťahov medzi zamestnancom a zamestnávateľom a znížia regulačnú a administratívnu záťaž súvisiacu so zamestnávaním. Práve úpravy pracovno-právnej legislatívy sú kľúčové pri odstraňovaní motivácií pre zastieranie pracovných pomerov. 
3. Pracovnoprávna legislatíva by nemala brániť zamestnancom, ktorí majú chuť a ochotu pracovať viac, no Zákonník práce ich v tom limituje. 
4. Je neprijateľné zvyšovať daňovo-odvodové zaťaženie SZČO a návrhy riešení smerovať výlučne k plošnej represii. V konečnom dôsledku tieto opatrenia znížia počet živnostníkov, znížia príjmy štátneho rozpočtu a na druhej strane zvýšia výdavky sociálneho systému. Zdôrazňujeme, že každý občan nášho štátu má právo si slobodne vybrať, či chce pracovať ako živnostník alebo ako zamestnanec. Na základe toho je potrebné upraviť legislatívu. Živnostníci sú tiež nositeľmi remeselnej tradície Slovenska a siahanie na ich postavenie plne odmietame. 
5. Dôvody pre prechod z pracovného pomeru na živnosť a zo živnosti na zamestnanecký pomer nemajú len finančný charakter, preto je dôležité pred prijatím opatrení dôsledne analyzovať rôzne skupiny motivácií, a prípadné legislatívne zmeny prijímať na základe faktov, dát a odbornej diskusie.
6. Je potrebné novelizovať Zákonník práce a Živnostenský zákon s využitím príkladov dobrej praxe zo zahraničia tak, aby bol vytvorený širší, legitímny priestor pre podnikanie na živnosť, vyššia miera právnej istoty a flexibility pre spolupracujúce subjekty bez ohrozenia požiadavky na kvalifikáciu v jednotlivých povolaniach. Živnostníci, ktorí dlhodobo pracujú pre jednu firmu, by mali mať zároveň istotu vyjadrenú legislatívou, že takáto činnosť nebude sankcionovaná. Zároveň je potrebné zamedziť situáciám, kedy spolupráca formou živnosti nie je dobrovoľným rozhodnutím oboch zmluvných strán, resp. na tieto situácie zameriavať činnosť kontrolných orgánov.
7. Prijímanie opatrení musí byť založené na faktoch a dátach. V tejto súvislosti je potrebné upraviť metodiku Štatistického úradu SR, ktorej aktuálne nastavenie skresľuje údaje o počte živnostníkov, ktorých činnosť má znaky závislej práce. 
8. Rovnako je potrebné zlepšiť kvalitu dát týkajúcich sa výsledkov kontrol zastretých pracovných pomerov a pracovných úrazov SZČO na spoločných (zmiešaných) pracoviskách a staveniskách zamestnancov a SZČO.
9. Živnostníci tvoria značnú časť podnikateľských subjektov a ich činnosť prináša benefity celej ekonomike. Nariaďovanie minimálneho akceptovaného počtu zákazníkov alebo prijímanie ďalších, obdobných regulačných opatrení je ohrozením samotnej podstaty živnostenského podnikania, so všetkými negatívnymi dôsledkami pre ekonomiku aj verejné financie.