Stanovisko ZPS k návrhu novely zákona o minimálnej mzde

V legislatívnom procese sa nachádza návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o minimálnej mzde, a ktorého cieľom je okrem iného:

• obnoviť pôvodne stanovenú výšku automatu určovania mesačnej minimálnej mzdy na úrovni 60 % z priemernej mesačnej mzdy, ktorá bola v čase pandémie znížená o 3%
• znovu zaviesť mechanizmus rozširovania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa
  aj na ďalších zamestnávateľov v odvetví, alebo v časti odvetvia

Vplyv navrhovaného zvýšenia minimálnej mzdy na slovenské podniky

Stanovenie minimálnej mzdy na úrovni 60 % priemernej mzdy bude mať výrazný dopad na rast nákladov pre podniky a môže spôsobiť najmä v zaostalejších okresov prepúšťanie a znižovanie konkurencieschopnosti podnikov. 

Vyššia cena práce sa môže rovnako pretaviť nielen do ceny finálnych produktov pre spotrebiteľov, ale napríklad aj nižšími odmenami v práci pre zamestnancov.

Predložený návrh má zároveň v dôsledku previazanosti na príplatky za prácu počas víkendov a sviatkov široké negatívne dopady aj na sektory, kde nie je možné prácu počas týchto dní obmedziť, napríklad sektor súkromnej bezpečnosti, poľnohospodárstvo, pekárenstvo a ďalšie.

Ak je cieľom úpravy mechanizmus zvýšenia čistej mzdy nízkopríjmových zamestnancov, je potrebné otvoriť tému daňovo-odvodového zaťaženia, nakoľko výška daňovo odvodovej záťaže práce v SR patrí k jednej z najvyšších v rámci EÚ a zároveň zo zvýšenia minimálnej mzdy profituje najmä štátny rozpočet a nie samotní zamestnanci.

Minimálna mzda nad rámec európskych smerníc

Smernica Európskeho parlamentu a rady EÚ o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii uvádza len nezáväzné odporúčania a nepredpisuje žiadnej krajine EÚ presnú výšku ani zvýšenie minimálnej mzdy.

Slovenská republika má pritom už v súčasnosti jeden z najvyšších podielov minimálnej mzdy na priemernej mzde v rámci krajín EÚ. Na základe makroekonomických odhadov Ministerstva financií SR z tohto roku, zvýšením percentuálneho podielu minimálnej mzdy na priemernej mzde o tri percentuálne body dosiahne minimálna mzda v roku 2028 úroveň 55,4 % priemernej mzdy, čo ide nad rámec odporúčaní Európskej únie a Slovensko sa tak dostane medzi krajiny EÚ s najvyššou minimálnou mzdou vzhľadom na mzdovú úroveň.

Smernica  okrem iného hovorí, že kritéria stanovovania a aktualizácie zákonných minimálnych miezd si členské štáty môžu určiť tak, aby zohľadňovali sociálno-ekonomické podmienky konkrétnej krajiny. Vzhľadom k tomu, že Slovensko sa radí medzi krajiny s najvyšším daňovo-odvodových zaťažením v EÚ nepovažujeme stanovovanie minimálnej mzdy na úrovni 60 % za správne riešenie.

Smernica taktiež nevyžaduje, aby krajiny začali rozširovať kolektívne zmluvy vyššieho stupňa.

Z uvedených dôvodov nepovažujeme za opodstatnené pristupovať k zmenám v mechanizme výpočtu minimálnej mzdy a k rozširovaniu kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.

Návrh pripravený bez kvantifikácie dopadov

Predkladateľ neuvádza kalkuláciu nákladov a počty dotknutých subjektov v jednotlivých stupňoch minimálnej mzdy a rovnako neuvádza počty "dohodárov", ktorých sa navrhovaná zmena dotkne. Na jednej strane predkladateľ konštatuje, že nie je možné odhadnúť vplyv tejto zmeny na dohodárov, no zároveň na druhej strane uvádza, že ho možno považovať za zanedbateľný. Na základe akých dát k tomuto záveru dospel, už neuvádza. 

Aj preto považujeme za potrebné doplnenie dopadov predkladaného materiálu o kalkuláciu nákladov a počtov dotknutých subjektov v jednotlivých stupňoch náročnosti práce (vrátane počtov ich zamestnancov) a rovnako doplniť tieto kalkulácie dopadov pri dohodároch.