ZPS v médiách: Najzbytočnejší zákon roka

Minuloročnú novelu, ktorá definovala rodinné podniky v zákone o sociálnej ekonomike, zaviedla evidenciu a registráciu rodinných firiem a ďalšiu byrokraciu možno označiť ako najzbytočnejší zákon roka. Za prvý rok nevyužila novú legislatívu žiadna rodinná firma.

Kľúčové problémy rodinných podnikov je potrebné riešiť bez byrokracie, registrácie a zásahov do slobody podnikania, ktoré rodinným podnikom predpisujú, ako použiť časť zisku.

Rodinné podniky totiž od vlády a zákonodarcov očakávajú niečo iné, ako priniesla vlaňajšia novela. Nepotrebujú novú byrokraciu, či to, aby im štát určoval, ako majú použiť časť zisku, ani výnimky a úľavy. Pre zakladateľov firiem je generačná výmena najväčším obchodom v ich živote a podľa štatistík zvládne odovzdanie vedenia firmy druhej generácii približne jedna tretina rodinných firiem v Európe a iba každú desiatu prevezme úspešne tretia generácia v rodine. Preto rodinné firmy potrebujú, aby im štát pri generačnej výmene, tak ako pri akejkoľvek inej časti podnikania, nezavadzal a nevytváral prekážky, ktoré komplikujú už beztak náročný proces. Občiansky zákonník a pravidlá dedenia však pochádzajú z čias, keď nikto na našom území ne­uvažoval o existencii podnikania a ob­chodný zákonník pochádza z doby, keď bolo podnikanie v plienkach. Štát dokonca trestá odovzdanie rodinnej firmy druhej generácii ďalšími daňami, vo viacerých prípadoch pokladá bezplatnú výpomoc príbuzných v rodinnej firme za nelegálne zamestnávanie a v slovenskej právnej úprave neexistujú nástroje ako zverenecké fondy či rodinné nadačné fondy, ktoré by umožňovali zachovanie majetku v jednom celku.

Kým v susednom Česku začali regulačný rámec upravovať pred viac ako 10 rokmi, na Slovensku na zásadné zmeny čakáme márne dodnes. O akčnom pláne opatrení na rozvoj rodinných podnikov sa začalo hovoriť v roku 2017, v roku 2021 bol jeho návrh predložený na pripomienkovanie a odvtedy sme o ňom nepočuli. Novelu, ktorá mala dať rodinám uľahčiť prevod majetku prostredníctvom rodinných nadácií zas vlani odmietli poslanci parlamentu. Výsledkom je, že čoraz viac rodinných firiem využíva pri medzigeneračnom transfere zahraničný právny rámec a čím neskôr prídu zmeny v slovenskej legislatíve, tým ťažšie bude dotiahnuť tieto rodinné firmy späť.

Okrem vyriešenia špecifických problémov súvisiacich s dedením, rodinnými nadáciami a s úpravou daňových predpisov, potrebujú rodinné firmy to, čo akýkoľvek podnikateľ. Stabilné a predvídateľné podmienky, minimum byrokracie, jednoduché, zrozumiteľné a vymáhateľné pravidlá a moderné školstvo, ktoré bude zodpovedať potrebám 21. storočia.